SME
Piatok, 17. september, 2021 | Meniny má OlympiaKrížovkyKrížovky

Bude mať Afrika dobytok s génmi odolnými proti spavej chorobe?

Vari najväčší problém pre ľudstvo ako celok predstavuje subsaharská Afrika. A najmä potreba zabezpečiť trvalú potravinovú základňu pre jej prudko pribúdajúce obyvateľstvo. Viesť akademické úvahy o domácich či vonkajších príčinách tamojších kríz nemá ...


Krava postihnutá spavou chorobou. FOTO - PNAS

Vari najväčší problém pre ľudstvo ako celok predstavuje subsaharská Afrika. A najmä potreba zabezpečiť trvalú potravinovú základňu pre jej prudko pribúdajúce obyvateľstvo. Viesť akademické úvahy o domácich či vonkajších príčinách tamojších kríz nemá zmysel. Tam, kde ide doslova o život, treba rýchlo a účinne pomôcť.

Tropické podmienky pritom neumožňujú pestovať či chovať hocičo. Trópy sú navyše domovom mikróbov, ktoré spôsobujú mnohé choroby. K najhorším patria jednobunkové bičíkovce zo skupiny trypanozóm - Trypanosoma gambiense a Trypanosoma rhodesiense, spôsobujúce takzvanú spavú chorobu. Prenáša ich mucha bodavka tse-tse (Glossina palpalis). Vlhké tropické pásmo zamorené touto muchou zabránilo v minulosti tomu, aby sa viaceré hospodárske zvieratá dostali zo severnej a západnej Afriky do hlbín kontinentu. To poznamenalo nielen vývoj produkcie potravín, ale aj politických pomerov na celej južnej polovici kontinentu. Tamojšie kmene napríklad nemali vlastné kone, čo výrazne prispelo k tomu, že pomerne ľahko podľahli inváziám otrokárov a kolonizátorov.

Spavá nemoc je dodnes pliagou subsaharského hovädzieho dobytka. Rovnako ako ľuďom mu spôsobuje chudokrvnosť, stratu hmotnosti, poruchy imunity, neplodnosť a potraty. Zvlášť citlivé zvieratá môžu uhynúť do niekoľkých týždňov po infikovaní. Iba pri hovädzom dobytku odčerpáva spavá choroba z ekonomiky subsaharskej Afriky každoročne miliardy dolárov. Lieky proti trypanozómam sú drahé a nie veľmi účinné, vakcína neexistuje. Úsilie vyhubiť prenášača, muchu tse-tse, zasa môže vážne poškodiť životné prostredie, a výsledok by bol aj tak iba krátkodobý.

Malá skupina západoafrického hovädzieho dobytka, ktorú chová kmeň N‘Dama, však vykazuje vysokú mieru odolnosti voči trypanozómam. Skúma ju teraz dvanásť vedcov z Kene, Izraela, Japonska, Veľkej Británie a Nemecka na čele s Olivierom Hanotteom z International Livestock Research Institute v Nairobi. Na základe dvadsaťročného programu kríženia n‘damského dobytka (patrí k turom domácim) s východoafrickým dobytkom, citlivým na trypanozómy a chovaným kenskými Boranmi (patrí k turom indickým) vedci identifikovali osemnásť oblastí v genóme hovädzieho dobytka, ktoré prispievajú k rôznym formám odolnosti voči trypanozómam. Ani jedna sama o sebe neposkytuje úplnú odolnosť, niektoré prispievajú viac, iné menej. Nečakane však časť týchto genetických oblastí vedci našli u citlivého boranského dobytka, u odolného n‘damského sa nevyskytujú. Bádatelia dúfajú, že keď už poznajú genetické základy odolnosti voči trypanozómam, podarí sa im cielene vyšľachtiť úplne odolný dobytok. Ten by sa potom mohol chovať v celej subsaharskej oblasti.

(Zdroj: Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition z 2. júna 2003)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Štart lode SpaceX s vesmírnymi turistami.

Loď vystúpi do výšky 575 kilometrov, posádka pobudne vo vesmíre tri dni.


TASR 23 h

Bude pršať presne o 1200 rokov?


a 1 ďalší 15. sep
Skryť Zatvoriť reklamu