Slnko so svojou planetárnou rodinou vrátane Zeme patrí do obrovskej sústavy označovanej ako Mliečna cesta. Tvorí ju 100-300 miliárd hviezd a 10-30 hmotnostných percent medzihviezdneho plynu a prachu. V strede sa nachádza momentálne našťastie pomerne neaktívna čierna diera s hmotnosťou zhruba jeden milión hmotností Slnka. Okolo tohto stredu vykonáva Slnko s celou slnečnou sústavou obežný pohyb, raz za 225 miliónov rokov. Mliečna cesta nie je vo vesmírnom priestore osamotená, sprevádza ju celý rad trpasličích galaxií nepravidelného tvaru. Najznámejšie sú Veľký a Malý Magellanov oblak.
Ďalšiu členku tejto skupiny teraz objavil Jay Lockman z National Radio Astronomy Observatory (NRAO) v Green Bank (štát Západná Virgínia, USA). Poslúžil mu pri tom nový Robert C. Byrd Green Bank Telescope (GBT), supercitlivý rádioteleskop, ktorý je od augusta 2000 najväčším takýmto prístrojom s plne pohyblivou anténou na svete. Jeho parabola meria 100x110 metrov. Ukázalo sa, že zoskupenie kozmického materiálu označené ako Complex H v skutočnosti nie je obyčajný oblak neutrálneho atomárneho vodíka, rýchlo sa pohybujúci síce neďaleko, ale predsa len jasne mimo hlavného telesa Mliečnej cesty, ako si vedci mysleli. Pozorovania GBT upresnili vzdialenosť Complex H na 108 000 svetelných rokov (1 svetelný rok = 9,46 bilióna km) od stredu Mliečnej cesty, jeho priemer na 33 000 svetelných rokov a hmotnosť na 6 miliónov hmotností Slnka. Complex H obieha na samom okraji Mliečnej cesty po dráhe, zvierajúcej s rovinou Mliečnej cesty uhol 45 stupňov, a to opačným smerom, než akým obieha okolo stredu Mliečnej cesty Slnko. Complex H má husté jadro a difúznejší obal. Z tohto obalu oveľa mohutnejšia Mliečna cesta svojou gravitáciou vytrháva materiál. Zdá sa, že veľké špirálové galaxie vyrástli najmä vďaka kanibalskému požieraniu menších galaxií. V prípade Mliečnej cesty, ktorá je práve takou galaxiou, to dokladajú viaceré podrobnosti jej stavby. Dôležitosť pohlcovania menších galaxií pre rast väčších potvrdil aj nedávny rozsiahly prieskum kopy galaxií v súhvezdí Pece (Fornax), ktorý vykonal osemčlenný tím na čele s Austrálčanom M. J. Drinkwaterom z University of Queensland. Títo bádatelia totiž v kope odhalili početnú, dosiaľ neznámu populáciu zvyškových jadier trpasličích galaxií, rozrušených pri gravitačných stretnutiach s väčšími galaxiami, ktoré pohltili prevažnú časť ich materiálu.
(Zdroje: Komuniké NRAO z 22. mája 2003 a Nature z 29. mája 2003)
