. Myslím, že všetky náboženské, „oslobodzovacie“, „národnozáujmové“ a iné konflikty, ktoré spravili z dejín jeden nekončiaci sa krvavý horor, ťažili z celej škály uvedených motivácií (iba proporcie sa prípad od prípadu a od aktéra k aktérovi menili).
Asi nie je podstatné špekulovať, nakoľko ide o prejavy geneticky zabudované, archetypálne či osvojené sociálnym učením a sociálnou skúsenosťou. Podstatné je vedieť, ako sa brániť. Nepoznám inú sebaobranu pred nespravodlivým násilím okrem pevných pravidiel a nekompromisných sankcií za ich nedodržiavanie.
Samozrejme, pevné pravidlá a nekompromisné sankcie za ich nedodržiavanie sú tiež násilím! Ako ilustráciu sporov okolo tejto, zdanlivo jasnej témy, stačí spomenúť diskusiu, sprevádzajúcu zásah USA a Veľkej Británie proti Saddámovmu režimu. Bol som za zásah. Nepovažujem sa za militanta, len som si spomenul, ako sa kedysi nezdvihlo dosť rúk a neozvalo dosť hlasov proti nastupujúcemu nacizmu (alebo následne proti komunizmu).
Zostúpme však na zem a hovorme o všednom každodennom živote. Asi niet nikoho, kto by nezažil aspoň raz v živote poriadnu „melu“, v ktorej lietali facky a možno tiekla aj krv. Riskovať kus násilia pre život bezbrannej ženy či dieťaťa azda stojí za hriech na násilníkovi. Nie?
Autor: FEDOR GÁL
