ého veku prieskumu červenej planéty, ku ktorej ešte tento mesiac zamieria ďalšie dve družice.
Po 90 minútach letu družica Mars Express prekonala prvý kritický moment na svojej ceste, keď sa podľa agentúry AFP úspešne oddelila od posledného stupňa nosnej rakety Sojuz-Fregat. Čakajú ju však ešte ďalšie dôležité okamihy. Teraz by predovšetkým malo nasledovať otvorenie solárnych panelov a nadviazanie komunikácie s pozemnou stanicou Európskej vesmírnej agentúry (ESA) v západnej Austrálii.
Tri dni po štarte sondu čaká ďalšia zaťažkávacia skúška. Sonda Beagle 2 totiž bola k družici pevne pripútaná, aby sa pri štarte neuvoľnila. Jej zvláštne úchytky preto musia byť včas diaľkovo uvoľnené, aby mohla byť sonda 26. decembra, keď sa družica ocitne na obežnej dráhe Marsu, bez problémov vyslaná na povrch červenej
Sonda Beagle 2 (čuvač či lovecké plemeno psa), ktorá je veľká asi ako koleso bicyklu, pristane v panvovej oblasti Isidis Planitia na povrchu Marsu, kde sa mohla vyskytovať voda a s ňou aj život. Po odobratí vzoriek hornín a pôdy bude Beagle 2 pátrať po chemických známkach života. Sonda za 35 miliónov libier je so svojimi 60 kilogramami najmenším kozmickým telesom určeným na pristátie, ktoré ľudstvo doteraz skonštruovalo.
Mars Express v hodnote 300 miliónov eur je prvou samostatnou európskou misiou na cudziu planétu. Na ceste, ktorá potrvá necelých sedem mesiacov, preletí vzdialenosť asi 400 miliónov kilometrov. Relatívne krátky čas letu bude umožnený príhodnou konšteláciou v postavení Zeme a Marsu.
Objaviteľskú horúčku vyvolali špekulácie, že na Marse bol kedysi život. Vedci sa domnievajú, že na povrchu Marsu existovali oceány a jazerá, v ktorých zrejme žili mikróby. Sonda Beagle 2 použije integrovaný mikroskop a mechanickú ruku na zbieranie a prieskum hornín. Z orbitu bude potom robiť snímky a zabudovaný silný radar dokonca objaví prítomnosť vody niekoľko kilometrov pod povrchom planéty. Vedci totiž vychádzajú z hypotézy, že Mars mal kedysi podobné teplú a vlhkú klímu ako Zem.
Mars Express vyvinula ESA a ide o prvú európsku sólovú misiu k akejkoľvek planéte. Na Marse zatiaľ pristáli len tri americké sondy - v roku 1976 Viking 1 a 2, a v roku 1997 Mars Pathfinder.
