Enter the Matrix - vstúpte do skutočného sveta, priatelia

denecké duo režisérov Wachovskích v spolupráci s renomovaným výrobcom originálnych hier, teamom Shiny. Prijmime ich poznanie a vstúpme do Matrixu, priatelia...

Ako už názov Enter the Matrix napovedá, dej je spojený s filmovým fenoménom Matrix. Tvorcovia sa však rozhodli vydať doteraz nevídanou cestou a hra nesleduje zarputilo dianie filmu – naopak! Enter the Matrix sa snaží pôsobiť ako plnohodnotný člen sveta Matrixu, cez ktorého hráč môže bližšie spoznať fungovanie sveta v postapokalyptickej vízii bratov Wachovskích.

Tí šťastnejší hráči, ktorí navštívili v kine film Nezvratný osud a videli pred ním krátky film „Posledný let Osirisu“, sa po úvode hry cítia ako ryba vo vode. Enter the Matrix totiž nadväzuje práve na túto epizódu zo série Animatrix – kapitánka Niobe so svojím teamom sa snaží získať na poštovom úrade kriticky dôležitú zásielku, ktorá obsahuje varovanie posledných slobodných ľudí, že stroje sa snažia prekonať k ich útočisku, Zionu... Pýtate sa, prečo som začal odstavec slovami „tí šťastnejší hráči“? Je totiž prekvapujúce, že hra sa nepokúša objasniť pozadie deja pre nezainteresovaných a tí môžu byť nepríjemne prekvapení, že nerozumejú kam ich príbeh vedie a prečo. Scenár pre hru písali bratia Wachovskí a tí automaticky predpokladali kompletnú hráčovu znalosť sveta Matrixu. Súhlasím, že by asi pôsobilo nasilu, keby sa hráčovi od začiatku vysvetľovalo kto je to Neo, Trinity, Morpheus a čo vlastne je Matrix, ale úplnou ignoráciou tejto hráčskej skupiny sa táto najsilnejšia devíza hry stáva pre časť hráčov zmätočná.

Hra ponúka na výber z dvoch postáv, chladnokrvnú Niobe a mrštného Ghosta. V závislosti od zvolenej postavy hráč objavuje nové kúsky deja a miesta, čo prispieva k tomu, aby bola hra príťažlivá aj pri opätovnom hraní. Po vstupe do Matrixu hráč objavuje, že Enter the Matrix je čistokrvnou akciou z pohľadu tretej osoby. Okrem širokej variability pri súbojoch sa snaží zaujať efektom bullet-time – spomalením času, ktoré umožňuje hráčovi okrem vychutnávania si herných vizuálov lepšiu koncentráciu na boj. Rodičom bullet-time na filmovom plátne je pôvodný Matrix. Skôr než však Shiny stihli dokončiť hru, v hernom priemysle tento efekt prebrali fínski Remedy do svojho Maxa Paynea. Ako sa teda podarilo vývojárom zo Shiny odlíšiť sa v tomto efekte, okrem premenovania ho na Focus (sústredenie)? Aby si autori zachovali tvár a nehrali v recenziách na druhé husle, vytvorili pre Enter the Matrix neuveriteľne širokú škálu úderov a kopov, ktoré hlavné postavy používajú pri súbojoch, čím dosiahli ešte ohromujúcejšiu efektnosť boja, než mal Max Payne. Podarilo sa im však prekonať konkurenciu vo všetkých aspektoch? Poďme sa spoločne pozrieť na jednotlivé vlastnosti Enter the Matrix detailne...

Grafika: 7 / 10
Paradoxne grafika patrí k najslabším článkom Enter The Matrix. Pri third-person kamerovom systéme hráč očakáva od herného prostredia pestrosť a zaujímavosť, avšak v Enter The Matrix je práve toto kameňom úrazu. Dizajn jednotlivých miest, ktoré hráč pri púti navštívi, je síce premyslený a zaujímavý, avšak tvorcovia absolútne nevyužili potenciál toho, že mali prístup na filmové sety, kde sa natáčal Matrix Reloaded a Matrix Revolutions. Tieto lokácie síce Shiny nafotografovali a preniesli ich do hry, avšak namiesto detailných fotorealistických textúr, ktoré si mohli minimálne na PC verzii dovoliť, sa hráč dočká len málo detailnej náhrady, kvôli ktorej herné prostredie pôsobí veľmi sterilne.
Nevalný dojem z prostredia kompenzujú detailné a pekné modely postáv - kvôli hernému modelu šiel pod 3D scanner napríklad Hugo Weaving (Agent Smith) alebo Jada Pinker Smith (nenechajte sa pomýliť „agentským“ priezviskom, jedná sa o hrdinku hry Niobe :). Bližšie zábery na postavy si však hráč vychutná len v in-game animáciách. Okrem hlavných hrdinov hry hráč stretne množstvo oponentov, ktorí vbehnú hlavnej postave pod ruky/nohy/Uzi/atď. Keďže sa nejedná o kľúčových dejových protagonistov, s ich variabilitou je to horšie – vyzerajú akoby ich jedna mater mala, respektíve akoby boli všetci klonmi... Nuž - Smith asi nie je ojedinelý, v Matrixe sa evidentne dokáže klonovať ktokoľvek ;). Okrem in-game animácií je príbeh posúvaný vpred filmovými sekvenciami, ktoré obsahujú pasáže natočené špeciálne pre hru ako aj niekoľko strihov z filmov. Proti gustu žiaden dišputát, ale mne osobne Niobin chlad (priam až frigidita) v týchto filmoch pomerne prekáža a robilo mi problémy emocionálne sa stotožniť s hernou postavou s nie celkom dostatočne vysvetlenou motiváciou a správaním. Druhá hlavná postava hry, Ghost, pôsobí trochu sympatickejšie, ale stotožniť sa mi nepodarilo ani s ním – skrátka som behal len s „nejakým Ghostom“ a „nejakou Niobe“, jedným z dvoch panákov na výber. Na margo behania – Enter the Matrix je hra s pravdepodobne zatiaľ najširšou a najvernejšou škálou nasnímaných reálnych pohybov, avšak pri behu postavy pôsobia neuveriteľne komicky. Našťastie, smiech je pri prvom súboji vystriedaný úžasom, o tom ale už viac v pasáži o hrateľnosti.

Interface: 6 / 10
Užívateľské prostredie v Enter the Matrix je jednoduché, prehľadné a funkčné. Pri nastavení nižšej náročnosti hry na obrazovke pribúda okrem bežných ukazovateľov (zdravie, sústredenie /Focus/) ukazovateľ smeru vedúceho k cieľu. Za zmienku stojí tiež hlavné menu, ktoré pôsobí vizuálne pomerne chudobne. Ortodoxní PCčkári môžu byť ľahko prekvapení z jeho konzolového looku. Okrem bežných položiek sa v menu nachádza neštandardná ponuka „hacking“, po ktorej zvolení sa hra prepne do akéhosi príkazového riadku, cez ktorý môže hráč objavovať rôzne herné bonusy alebo aktivovať cheaty.

Hrateľnosť: 8 / 10
Náplň Enter the Matrix je zameraná jednosmerne – ako sa dalo očakávať, autori stavili na silu nezabudnuteľných akčných sekvencií choreografického majstra Yuena Woo Pinga, ktoré preniesli z plátna do hry. Nad touto prácou treba dať klobúk dole – škála pohybov ktoré vie Niobe alebo Ghost vykonať je OBROVSKÁ, súboje vďaka technológii motion-capture vyzerajú veľmi reálne a akčný „balet“ medzi skupinou nepriateľov vyzerá vo Focus móde nie len efektne ale priam umelecky. Narozdiel od žánrovo podobného Bloodrayne autori dali hráčovi väčšiu slobodu interakcie s prostredím, takže boj nespočíva len v divokom klikaní tlačidlom myši (aj keď je ho dosť ;), ale hráčovi je umožnené jednoduchými kombináciami kláves vyvolať niektoré z početných komb vhodných pre konkrétnu situáciu. Vo Focus móde je škála pohybov ešte širšia, príde aj na nezabudnuteľné behanie po stenách. Enter the Matrix sa však neskladá len z ručných súbojov, ale ponúka aj strelné zbrane. So zameriavaním nie je problém, postava automaticky mieri na najbližšieho nepriateľa a po jeho odstránení vyhľadá ďalší cieľ. Streľbu si hráč vyskúša pri voľbe Ghosta ako hlavnej postavy aj v idúcom vozidle, pri hre za Niobe naopak hráč v týchto sekvenciách sedí za volantom/kormidlom. Napriek nepopierateľnej zábave však tieto medzihry nedosahujú zábavnosť a efektnosť ručného súboja.

Multiplayer
Hra neobsahuje hru pre viacerých hráčov.

Zvukové efekty: 10 / 10
Na zvukovej stránke hry sa patrične prejavila spolupráca s filmovým štábom. K profesionálnemu nahovoreniu postáv nemožno mať najmenšie výhrady. Zvukové efekty v ničom nezaostávajú za kvalitou dabingu – každé prostredie má svoje charakteristické ruchy, akcie postáv sú ozvučené realisticky, výstrely i údery znejú na výbornú rovnako pri “bežnom“ boji ako aj v spomalenom Focus móde, kde je úmyselné skreslenie zvukov k umocneniu dojmu zo spomaleného času.

Hudba: 8 / 10
Hudobné podfarbenie sadne do akcie na výbornú – fanúšikov Matrixu potešia motívy, ktoré dobre poznajú z filmovej série.

Inteligencia & náročnosť: 6 / 10
Umelá inteligencia nepriateľov je pomerne protikladná. Na jednej strane mávajú občas duševné výpadky - napr. tendencia trpieť Hopkirkovým syndrómom (zarputilá snaha prejsť cez dvere alebo stenu) sa objavuje častejšie, akoby sa patrilo. Pud sebazáchovy je v nepriateľských radoch tiež pomerne nevyvinutý – prítomnosť granátu pod nohami vôbec nerozhádže ich psychiku - s fyzickou stránkou je to o pár sekúnd inak. Pre objektivitu však treba podčiarknuť, že pokým nepríde k vyššie spomínaným výnimkám, väčšinu času oponenti reagujú prirodzene – snažia sa kryť za objekty v miestnosti, utekať, útočiť v skupinách a podobne.
Náročnosť hry je pomerne nízka – úrovne sú rozdelené do pomerne krátkych pasáží, medzi ktorými hra nahráva a hráč má možnosť uložiť si hru. Hra sa tiež automaticky ukladá v kľúčových momentoch, aby hráča nečakalo repetitívne prechádzanie častí, ktoré už navštívil - tým sa síce mierne ukracuje na napätí, avšak je tak menšie riziko frustrácie hráča.

Záverečný verdikt: 6 / 10
Enter the Matrix je síce vo viacerých aspektoch zaujímavejší, než konkurenčné third-person akcie (Bloodrayne a pod.) a fanúšikom filmovej série sa dá iba odporučiť. Avšak na hráčov ktorí nie sú posadnutí fenoménom Matrix tento titul zapôsobí trochu rozpačito. Prekliatím hry je, že od silného autorského komba Shiny/Wachowski ľudia očakávali bombu. Nanešťastie sa toto očakávanie celkom nenaplnilo a hra je „len“ dobrá – hráča kvalitne zabaví ale o rok si na ňu prakticky nespomenie.

Autor: Cave Troll