ngs of the National Academy of Sciences.
U cicavcov a vtákov riadia vývoj sexuálnych orgánov gény pohlavných chromozómov. Väčšina odborníkov je presvedčená, že samčie alebo samičie hormóny pohlavných orgánov potom vtlačia svoju pečať pohlavne špecifickej orientácii telových a mozgových buniek. Podľa tejto teórie by mali byť všetky telové bunky „samčie“ alebo „samičie“.
Pinka, ktorá sa dostala do rúk vedcom z Kalifornskej univerzity v Los Angeles, však túto vcelku akceptovanú predstavu spochybnila. Už na prvý pohľad bolo telo pinky na obidvoch stranách odlišné: Len na pravej strane sa nachádzalo typicky samčie poznávacie znamenie v podobe oranžovej škvrny na líci a čierno-bieleho pásu na hrudi.
Aj mozog bol rozdelený na samčiu a samičiu polovicu. Oblasť, zodpovedná za pohlavne typický spev, mala na pravej strane typicky samčiu štruktúru. Určitý samičí gén bol naopak aktívny len v ľavej polovici mozgu. No aj v ľavej polovici mozgu našli vedci niektoré oblasti, v ktorých prevládajú samčie črty.
Ďalšie štúdie by sa mali venovať otázke, do akej miery riadia hormóny alebo genetické faktory mozgové funkcie typické pre obidve pohlavia.
(tasr)
