Pred ôsmimi rokmi napísal významný americký neurológ Richard Restak v knihe Krajiny mozgu, že fajčiari majú štatisticky nižšie riziko dostať v pokročilom veku Alzheimerovu chorobu. Súčasne však poznamenal, že tento objav vyvoláva etickú dilemu. Fajčenie nemožno navrhnúť ako prevenciu Alzheimerovej choroby, pretože jeho podiel na vzniku rakoviny pľúc je veľmi vysoký.
Ako teraz informovala agentúra Pressetext, vedci z Viedenskej univerzity napísali štúdiu o terapeutických účinkoch nikotínu, ktorý pomáha vyrovnať sa s denným stresom alebo lepšie kontrolovať negatívne emócie a podráždenosť. Potvrdili tak súvislosť s vplyvom nikotínu na centrálnu nervovú sústavu, o ktorej písal aj Restak.
Autormi kontroverznej štúdie, ktorá vznikla na Inštitúte sociálneho lekárstva Viedenskej univerzity, sú profesori Ernest Groman a Karl Fagerström. Podľa ich presvedčenia by sa nikotín mohol používať ako liek.
Vedci nenamietajú ani proti šňupaniu tabaku, ktoré je okrem Švédska v Európskej únii zakázané. Argumentujú tým, že v porovnaní s fajčením je menej toxické. Vo Švédsku oproti krajinám EÚfajčí v priemere iba polovica ľudí a evidujú tu iba polovicu prípadov rakoviny pľúc. Groman si myslí, že šňupanie tabaku by sa malo povoliť aj v Rakúsku, kde sa predávajú žuvacie látky, obsahujúce v porovnaní s voľne dostupnými výrobkami oveľa nebezpečnejšie produkty.
(ač)
