Dokonale zahraná šarmantná osobnosť muža na fotografii vôbec nenaznačuje, že Theodore Robert Bundy zavraždil v 70-tych rokoch v USA najmenej 36 žien. Zväčša ich sexuálne zneužil a zohavil. V roku 1989 ho popravili na elektrickom kresle. FOTO – NATURE
So sériovými vraždami sa u nás našťastie stretávame takmer výlučne v televíznych detektívkach, ak nebudeme dôslední a takto neoznačíme niektoré hrubé chyby a zanedbania nekompetentných úradníkov, hraničiace so zločinom. No v iných krajinách sa vyskytujú viac-menej pravidelne. Zrejme to odráža neželateľné, aj keď okrajové dôsledky sociálnej klímy, ktorá neumožňuje vysporiadať sa menej deštruktívne so zlyhaním v profesionálnom alebo častejšie osobnom živote.
Psychopatických sériových vrahov odborníci zvyčajne opisujú ako chladnokrvných, neemocionálnych a neľútostných ľudí. Tí však dokážu klamať a úspešne predstierať emócie, ktoré im chýbajú. Preto je veľmi dôležité nájsť spoľahlivé znaky, ktoré by vopred prezradili ich rizikovosť vo vzťahu k prípadným vražedným sklonom. Aj keď v naozaj demokratickej spoločnosti je chúlostivé niekoho vyhlásiť za psychicky „rizikového“, je predsa len lepšie urobiť to skôr, ako zomrú nevinní ľudia.
Piati britskí kriminálni psychológovia na čele s Nicolou Grayovou z Cardiff University teraz pre tieto účely adaptovali známy Implicitný asociačný test (IAT), ktorý sa s veľkým úspechom používa na odhalenie a zhodnotenie hlboko skrývaných predsudkov. Test je založený na asociáciách príjemné-nepríjemné a násilné-pokojné. Podľa ich článku v najnovšom čísle časopisu Nature počiatočnú vzorku 121 zločincov-mužov s poruchami osobnosti rozdelili na 13 psychopatických a 17 nepsychopatických vrahov, 39 psychopatických a 52 nepsychopatických iných zločincov. Tieto skupiny sa v zásade nelíšili inteligenčným kvocientom.
Výsledky ukázali, že psychopatickí vrahovia sa od ostatných skupín líšia najmä anomálnymi postojmi k násiliu. Vnímali ho podstatne menej negatívne, a to aj v porovnaní s nepsychopatickými vrahmi. Bádatelia uvádzajú, že je to podľa ich poznatkov prvé kognitívne preukázanie anomálnych sociálnych postojov u vražedných psychopatov, ktoré by po rozpracovaní mohlo pomôcť odhaliť pomerne nepočetnú subpopuláciu veľmi násilných psychopatov. Uznávajú však, že nie všetci vrahovia majú rovnaké motivácie či postoje k násiliu a že nie všetci psychopati sa dopúšťajú vrážd. V tejto súvislosti upozorňujú na „psychopatov s bielymi golierikmi“.
