SME

Mozog by mohol starnúť aj pomalšie

Spomalenie vyšších mozgových funkcií v starobe (zrakové vnímanie, vnímanie reči) nemusí byť osudové. Duševné schopnosti starnúceho ...


Staroba, samozrejme, nesúvisí len so starnutím mozgu. Napriek tomu sú práve nové výskumy mozgu veľmi nádejné. Čoraz viac sa ukazuje, že kapacita miliárd mozgových buniek môže byť aj v pokročilom veku dostatočná na aktívny život.

FOTO SME – ĽUBOŠ PILC

Spomalenie vyšších mozgových funkcií v starobe (zrakové vnímanie, vnímanie reči) nemusí byť osudové. Duševné schopnosti starnúceho mozgu zrejme ovplyvňuje úbytok chemikálie, ktorá pomáha neurónom nadväzovať výberové spojenie s inými neurónmi. Ukázal to výskum tímu amerických vecov na makakoch vo veku od štyroch do 26 rokov. Napísala o tom Shaoni Bhattacharyová v magazíne New Scientist.


Makaky, na ktorých robil svoje výskumy tím Audieho Leventhala. Najmladšia opica (vľavo) má štyri roky, najstaršia 26. FOTO – NEW SCIENTIST/A. LEVENTHAL

Zázračná kyselina

Chemikália, o ktorej je reč, sa volá GABA (gamma-aminobutyric acid, kyselina gamma-aminomaslová). Vedci ju poznajú už od šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Čo konkrétne ukázali experimenty tímu Audieho Leventhala, ktorý pracuje na univerzite v americkom Utahu? Makaky, ktorých vek je porovnateľný s 90-ročným človekom, majú ešte dostatočne ostrý zrak. V zrakových testoch však nedosiahli také dobré výsledky ako mladšie zvieratá. Keď „starci“ dostali liek, ktorý im zvýšil hladinu GABA v mozgu, ich schopnosti sa rýchlo zlepšili. Dokonca sa zdalo, ako keby zrazu omladli o dvadsať rokov. Bolo to prvý raz, čo vedci mohli experimentálne pozorovať účinok zvýšenia hladiny GABA v mozgu.

„To by znamenalo, že všetky potrebné bunky sú stále v mozgu a môžu podľa potreby fungovať,“ povedal Leventhal. Podľa neho teda zhoršenie mentálnych schopností nespôsobuje úbytok neurónov, ale najmä nedostatok transmiterov (prenášačov chemických signálov). To by súčasne dávalo šancu starnutie mozgu spomaliť dodaním vhodných transmiterov.

Šepkanie na diskotéke na dorozumenie nestačí

Prečo je práve GABA pre mozog taká dôležitá? Podľa Leventhala práve táto kyselina rozhoduje o „vpustení“ určitých impulzov do neurónu. Tým, že pomáha neurónom odpovedať iba na špecifické stimuly z ohromného množstva prichádzajúcich informácií, umožňuje vybrať z nich tie, ktoré majú v danom momente zmysel. Práve so starnutím mozgu sa táto výberová schopnosť neurónov znižuje. Mozog začína čoraz viac interpretovať prichádzajúce zvuky ako „šepkanie na diskotéke“, čiže veľmi ťažko rozoznateľné. Keď je však mozog mladý, prichádzajúce zrakové i rečové podnety dokáže ľahko rozoznať, lebo ich vníma ako „krik v prázdnej miestnosti“.

Výskumníci merali odpoveď neurónov u opíc, ktoré sledovali rôzne podnety na obrazovke počítača, napríklad pohybujúce sa horizontálne línie alebo blikajúce body. Zaznamenávali činnosť neurónov v časti nazvanej zraková kôra, ktorá je spojená s orientáciou a vnímaním tvarov. Podľa Leventhala tú istú časť mozgu používa na orientáciu aj ľudský mozog. Ba čo viac, americký vedec sa podľa New Scientist nazdáva, že nedostatok GABA ovplyvňuje nielen schopnosti mozgu vnímať reč, ale všetky jeho vyššie funkcie. Preto je presvedčený, že objavil novú úlohu liekov, obsahujúcich túto kyselinu, v ľudskom organizme.

Liek, ale aký?

V súvislosti s týmto výskumom sa objavila ešte jedna zaujímavá otázka. Lieky, ktoré zosilňujú pôsobenie GABA, napríklad známe benzodiazepíny, sa používajú nie na povzbudenie, ale presne naopak - na upokojenie. GABA totiž znižuje dráždivosť nervov, preto im trvá dlhšie, kým vyšlú potrebný signál. Napríklad mozog epileptikov obsahuje veľmi nízke hladiny GABA. To isté vedci zistili aj o mozgu úzkostlivých ľudí. Je príliš vzrušivý a ľahko v ňom vzniká pocit úzkosti. Zvýšenie hladiny tejto kyseliny pomáha pocit úzkosti zmierniť.

Podľa londýnskeho psychiatra Petra Tyrera však už lekári zaznamenali občasné paradoxné účinky benzodiazepínových liekov, ktoré namiesto toho, aby pacienta upokojili, zvýšili jeho nepokoj a agresivitu.

„Nikto však v skutočnosti neuvažuje o tom, aby sme 85-ročnému starcovi začali dávať upokojujúce prostriedky na oživenie jeho mozgu,“ dodáva Leventhal.

Vzhľadom na to, že štúdie na ľuďoch sa ešte nerobili, varuje Leventhal pred tým, aby ľudia začali sami brať napríklad benzodiazepínové lieky bez predpisu. Nekontrolované užívanie liekov môže spôsobiť aj v tomto prípade viac škody ako úžitku.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu