Keby Slovenské telekomunikácie predávali chlieb alebo múku, po zverejnení cien najnovšieho radu výrobkov by im rozčúlení spotrebitelia chodili po nociach rozbíjať okná na kanceláriách. Po zverejnení veľkoobchodnej ponuky ADSL sa tak nestalo len preto, lebo internet je pre bežných ľudí oveľa abstraktnejším pojmom, ako kilo múky. Je 1000 megabajtov dát veľa alebo málo? Mal by ich prenos na vzdialenosť pár kilometrov stáť 500 alebo skôr 50 korún? Bežný používateľ nemá ani tušenie. Tušenie o oprávnenosti cien ST majú len internetoví provideri, ktorí s nimi dohodu o poskytovaní ADSL podpísali - po podpise sa však už nemôžu sťažovať.
Vlani v lete Protimonopolný úrad prinútil Telekomunikácie zastaviť projekt ADSL, pretože nedali včas aj ostatným providerom možnosť podieľať sa na projekte za rovnakých podmienok. Regulátor rozhodol, že Telekomunikácie sa musia s konkurenciou dohodnúť - tá si totiž pevné telefónne linky od nikoho iného prenajať nemôže - nepovedal však ako.
Na druhý pokus teda už Telekomunikácie dali internetovým providerom ponuku včas, jej podmienky sú však v mnohom ešte nevýhodnejšie, ako pred rokom. Zákazníci ADSL budú musieť každý mesiac platiť dve faktúry - 1300 korún Slovenským telekomunikáciám za prenájom linky a okolo 600 korún mesačne internetovému providerovi za služby a prenos dát. Existuje jediná možnosť, ako sa vyhnúť dvom úhradám a komunikácii s dvoma firmami v prípade akýchkoľvek problémov - stačí si zvoliť kompletné služby ST, ktoré sú zároveň aj internetovým providerom a službu predávajú aj sami sebe.
Telekomunikácie neodolali ani pokušeniu využiť ADSL internet na vylepšenie svojho skóre v súboji s mobilnými operátormi o trh hlasových hovorov. Hodnotní internetoví zákazníci si totiž musia objednať aj mesačný telefónny program ST Standard (ďalších 300 korún mesačne), bez ohľadu na to, či vôbec potrebujú z pevnej linky telefonovať. Konkurenčný UPC je pri zavádzaní internetu v rovnakej situácii - tiež by rád predával najmä káblovú televíziu - zákazníkom však umožnil objednať si aj samostatný internet bez televízneho signálu.
Z dvoch štandardných možností spoplatnenia prenosu dát - paušálnym poplatkom alebo podľa ich množstva - si navyše Telekomunikácie vybrali oba. Množstvo povolených prenesených dát je pri všetkých programoch obmedzené a za každý megabajt navyše sa platia ďalšie poplatky. Telekomunikácie tak zlikvidovali jednu z hlavných psychologických výhod svojej vlastnej služby - používatelia sa nemôžu tešiť, že budú vopred vedieť, koľko za internet mesačne zaplatia.
Keby mobilní operátori spoplatnili svoje služby podľa rovnakého modelu ako Slovenské telekomunikácie, náš účet za mobil by vyzeral približne takto: 500 korún mesačne za možnosť pripojiť sa na najbližší vykrývač mobilným signálom, ďalších 250 korún paušál za možnosť telefonovať, k tomu 200 korún za možnosť posielať obrazové správy (bez ohľadu na to, či ich posielať chcete) a navyše 3 haliere za každé slovo nad povolený limit 10-tisíc pretelefonovaných slov mesačne.
Prečo teda na takúto ponuku deviati internetoví provideri pristúpili? Slovensko je poslednou kandidátskou krajinou, v ktorej ADSL ešte nefunguje a v jeho zavádzaní nás predbehli napríklad aj Rumunsko, Bielorusko a Ukrajina. Drahé ADSL je stále lepšie ako žiadne a ďalší pokus o oddialenie jeho spustenia by internetoví provideri už ťažko dokázali verejnosti vysvetliť. Jednota providerov v boji proti Telekomunikáciám je navyše minulosťou a keď začal Slovanet s podporou agresívneho marketingu predávať ADSL skôr, ako sa dozvedel jeho ceny, museli chtiac-nechtiac do rozbehnutého vlaku rýchlo naskočiť aj ostatní.
Súčasné ceny ADSL však zrejme nebudú definitívne. Predstavitelia eTelu, ktorí ako jediní zmluvu odmietli podpísať, očakávajú, že v priebehu najbližšieho roka by mohlo dôjsť k výraznému zníženiu ceny za prenájom linky vedúcej priamo k zákazníkovi.
Oprávnenosť dnešnej ceny však môže nezávisle posúdiť len Telekomunikačný úrad. Ten v uplynulých mesiacoch vysvetľoval svoju nečinnosť v oblasti regulácie cien nedostatkom kompetencií a obhajoval sa, že stále dodržiava zákon. To je však málo na úrad, od ktorého sa očakáva zabezpečenie skutočnej liberalizácie telekomunikačného trhu, nielen to, že nič nepokazí. Ďalšie kompetencie boli Telekomunikačnému úradu pridelené novelou Telekomunikačného zákona, ktorú parlament schválil minulý týždeň. V najbližších mesiacoch preto bude mať Úrad konečne príležitosť ukázať, či je naozaj schopný obrániť spotrebiteľov aj konkurenciu pred svojvôľou telekomunikačného monopolu.
Problémy v celej Európe
Nikde v Európe sa nepodarilo novým telekomunikačným spoločnostiam poskytujúcim ADSL ohroziť pozíciu národných telekomunikácií - inkumbenta. Konštatuje to správa Európskej asociácie konkurenčných telekomunikácií (ECTA) zverejnená minulý týždeň. Podľa nej až 69 percent všetkých vysokorýchlostných pripojení v Európe prevádzkujú inkumbenti - telekomunikácie, ktoré mali v minulosti na trhu monopolné postavenie. Z týchto spojená až 82 percent inkumbenti predávajú priamo koncovým zákazníkom a všetky ostatné spoločnosti sa delia len o zvyšných 18 percent trhu. Konkurencia je najrozvinutejšia vo Veľkej Británii, kde ovláda inkumbent „len“ 50 percent trhu, vo Francúzsku je to okolo 60 percent. Najväčším podielom na trhu ADSL (vyše 90 percentami) sa môžu okrem Luxemburska pochváliť Portugalské telekomunikácie a Deutsche Telekom v Nemecku.
Počet DSL pripojení sa zdvojnásobil
Počet DSL pripojení sa na celom svete v minulom roku zdvojnásobil z 18,8 milióna na 35,9 milióna a podľa analýzy PointTopic by do konca tohto roku mal dosiahnuť hranicu 60 miliónov. Agentúra Jupiter Research zasa predpovedá, že do roku 2007 by malo mať širokopásmové pripojenie na internet 48 percent európskych domácností, v USA to bude v tom čase 46 percent. Vo východnej Európe sa môže najvyššou penetráciou ADSL pochváliť Estónsko, kde na sto obyvateľov pripadá 2,24 DSL liniek.
Autor: TOMAŠ BELLA
