Na úvod musím že táto bude ale priznám sa, že som sa na hru ako malé a moje čo sa už dlho hre. Post sa dalo ale to hmaker to isté. Ale potom prišla pecka medzi zuby od Unknown Identity, ktorá mi vyčarila dokonalý úsmev na tvári. Už sa mi dlho nestalo, aby som hral hru dlho do noci a potom sa prebúdzal ráno nevyspatý do školy s myšlienkami úplne mimo. Našťastie sa nekonali žiadne písomky, kým som Posla smrti dohral do konca, lebo by to vyzeralo zaujímavo. A pýtate čo ma ohromilo na tejto takmer neznámej hre od našich západných susedov? Je toho dosť a skúsim to všetko vtesnať do tohto článočku, takže sa pohodlne usaďte a čítajte.
Krédo hry znie: „Minulost je odvráceným zrcadlem tvé duše“. Už vetička napovedá hráčom, že nepôjde o žiadnu úsmevnú adventúru ako Polda alebo Horké léto. Žánrovo by som Posla smrti zaradil medzi 2D hororové adventúry, čo zrejme najlepšie vystihuje hru samotnú. Lenže väčšina hráčov si pod touto definíciou predstaví tuctovú a otrepanú blbinu s nudným dejom, nelogickými hádankami a hrozným spracovaním. Určite tušíte, že Posel nepatrí do tejto škatuľky.
Na vám rozpoviem príbeh, ktorý zo začiatku nevyzerá byť až tak originálny, ale postupne budete prekvapený jeho originalitou. Aspoň mňa to celkom dojalo. Vaše meno je Samuel Gordon a po dlhých rokoch sa vraciate na panstvo Black Mirror. Vaše spomienky na minulosť vám bránili vrátiť sa na toto pochmúrne miesto, ale keď ste sa dozvedeli, že váš predok zomrel, vydali ste sa na jeho pohreb. Na mieste ste sa dozvedeli, že starý pán spáchal samovraždu a vyskočil z okna vo veži na železné zábradlie. Vám to začne vŕtať hlavou, prečo by to William Gordon mal robiť. Bol už starý a nemal žiadne problémy. Aspoň na prvý pohľad to tak vyzeralo. Samuel sa rozhodol na vlastnú päsť zistiť, čo sa vlastne na tajomnom panstve Black Mirror stalo. V hrade nájdete len 5 postáv: záhradník, sluhu, starú pani, koniara a profesora – lekára. Zo začiatku sa budete na panstve stretávať aj s jedným patológom, ale toho nájdete po prvom hernom dni v jeho ordinácií. Výborne sú vykreslené profily postáv. Stará pani stále smúti za svojim manželom a nedokáže pochopiť, prečo zahynul. Sluha je na hrade už hrozne dlhý čas a je to klasický dobrák. Zo záhradníka sa vykľuje opilec, ktorý sa nemá moc v láske s koniarom a ten konflikt vyústi až k obvineniu ***** (nie, nemôžem prezradiť, lebo by ste prišli o zaujímavú časť deja). Profesor pôsobí tiež tajomne, lebo je neustále zavretý vo svojej pracovni a keď sa dozviete, že je majiteľom psychiatrickej liečebne, tak budete podozrievať každého.
Postupne začnete zbierať stopy a spoznáte nových ľudí a nové miesta. Zavítate do blízkeho mestečka, kde si pokecáte napríklad s kamarátskym krčmárom, navštívite susedné panstvo, márnicu a psychiatrickú liečebňu. Pozriete sa na útesy, do lesa alebo do starých baní. Každá z týchto lokácií obsahuje ešte množstvo na seba nadväzujúcich obrazoviek a niektoré z nich su aj scrollovateľné. Takže na prebádanie máte miest dosť, ale nie je toho zas moc veľa a nestratíte sa v tom všetkom.
Čo sa týka samotného princípu hrania, tak stačí ak ovládate základy adventúr a je vám jasné, že budete kecať s postavami, zbierať predmety a následne ich používať a riešiť logické hádanky, ktoré sú skutočne logické. Predmetov v invetári nebudete mať prehane veľa a použiteľných vecí bude vždy maximálne okolo 15. Pár slov venujem aj "puclíkom". V každej dobrej adventúrke nesmie chýbať skladanie roztrhaného listu alebo obrázku a to vás čaká aj tu. Ďalej natrafíte na klasické hádanky (veľmi, ale veľmi dobré), skladanie zverokruhu alebo poradia planét slnečnej sústavy. Ďalšie hádanky majú napríklad princíp prekladania kameňov rôznych farieb.
Dobre, teraz môžeme prejsť k detailnému rozboru a popisu kladov a samozrejme aj záporov hry.
Grafika: 8 / 10
Aj keď sa možno niekomu bude zdať 2D grafika hrozne zastaralá a každá hra, ktorá v sebe ukrýva 2D by mala byť hneď zatracovaná, ja sa postavím proti a budem grafické spracovanie Posla smrti chváliť. Je pravda, že engine hry dovoľuje rozlíšenie len 800 bodíkov na 600 a na väčších monitoroch to môže vyzerať trošilinku kockato, ale budiž. Taktiež zabudnite na akékoľvek grafické nastavenia a finesy. Vyzerá to nekompaktne, ale keď zbadáte prvú obrazovku hry, tak vás to prejde. Musím vyzdvihnúť nádherné pozadia hry, po ktorých sa pohybujete. Sú úžasné, nádherné, detailné a keďže si nechcem minuť všetky superlatívy hneď na začiatku, asi to ukončím. Keď sa budete prechádzať po hrade, tak sa budete cítiť ako v skutočnom hrade a keď navštívite lokáciu Útesy, tak zistíte, že presne takto ste si ju predstavovali. Trošku horšie dopadli samotné postavičky. Obsahujú menej detailov ako prostredie samotné, ale to neznamená, že vyzerajú ako jazvečík, ktorý nevidel ten obrovský kamión... Predmety, ktoré môžete zobrať sa zvýraznia a už vopred viete, že ich budete potrebovať. Najviac zanedbaná zostala animácia postáv. Chápem, nemohol byť použitý motion-capturing, ale občas to vyzerá skôr smiešne. Navyše pohyby postáv mi pripadali mierne spomalené a kým sa spustila animácia pohybu, tak to trvalo asi 2-3 sekundy. Určite to nebolo rýchlosťou počítaču, lebo na dvojgigahertzovom AMDčku hra sekať nemohlo. Na záver som si nechal filmové animácie, ktoré sa spustia pri niekorej usti. Slúžia na posunutie deja o trošku ďalej a musím animátorov pochváliť. To čo zanedbali pri pohyboch postáv, nahradili hráčom pri filmových sekvenciách. Sú nádherne renderované a škoda, že ich je trošku menej. Nevadí, aspoň sa na ne viac tešíte.
Interface: 9 / 10
Hru ovládate len myškou a klávesnicu použijete maximálne pri napísaní názvu vašeho save-u. Už množstvo hier ukázalo, že adventúra sa najlepšie ovláda myškou. ľavým tlačítkom určujete kam sa postavička vyberie. Škoda, nefunguje tu klasický dvojklik, ktorý slúži ako beh postavičky, prípadne rýchle opustenie lokácie. Spomeniete si na to, keď náhodou zakysnete a budete snoriť po všetkých lokáciách. Niečo také síce funguje, ale len pri niektorých prechodoch, čo zamrzí. Výborným vylepšením sú jednorázovo aktívne predmety. Znamená to jediné - kým na ne nekliknete, tak sú aktívne, ale ak vám o nich hlavný hrdina niečo povie, stanú sa neaktívnymi a slúžia ďalej už len ako dekorácia. Inak ľavým myšítkom pracujete v inventári pri presunoch predmetov. Inventár je uložený v dolnej časti obrazovky a je prehľadný. Vždy máte menej predmetov, takže vás občasné scrollovanie v ňom ani nemôže nahnevať, čo sa mi dosť často stávalo v Mortem. Unknown Identity do hry implementovali aj funkciu pravého tlačítka, ktoré slúži ako akčné tlačítko. Občas vďaka tomu zakysnete, ale ak si spomeniete, že pravým myšítkom vyvolávate akciu, ktorá sa dá daným tlačítkom vyvolať, budete mať o jeden problém menej. Ako príklad by som mohol uviesť preskúmanie predmetu a následné nájdenie detailíku. Napríklad vo dverách nájdete kľúč, ktorý potom budete môcť vysunúť drôtom na noviny. To je len jeden príklad z mnohých. Ako vidíte, do ovládania hry sa dá preniknúť behom niekoľkých sekúnd a nebudete s ním mať žiadne problémy.
Hrateľnosť: 10 / 10
Niekedy dávno som si povedal, že hra, ktorú ohodnotím 5 hviezdičkami, musí byť pecka. Čakal som dlho, kým niečo podobné príde, ale teraz som konečne natrafil na horúceho kandidáta a nehanbím sa použiť dané hodnotenie. Atmosféra hry je tak hustá, že by sa dala krájať. Zo začiatku budete brať príbeh ako klasickú virtuálnu telenovelu, ale po objavení prvej mrtvolky to začne byť už napínavejšie. Zimomriavky vám budú zvyšovať aj filmové sekvencie a keď sa dostanete k záveru hry a zistíte, kto je vrah (pomôžem, záhradník to nie je :), tak vám spadne sánka. Ja sa , mal som viac typov na vraha, ale potom som si uvedomil, že to môže byť len... ach, veď zahrajte a uvidíte. Hra obsahuje niečo, čo ma k nej priťahovalo aj o druhej v noci a zaspával som s myšlienkami v To sa mi nestáva často, aby ma hra až takto chytila, ale Posel smrti ukázal schopnosť pritiahnuť hráča a dokonale ho zblbnúť. Ak máte radi zaujímavé hry, tak hrateľnosť vás dostane.
Multiplayer
Hra neobsahuje multiplayer.
Zvukové efekty: 8 / 10
Zvukové efekty sú na úrovni. Ku každému predmetu prislúcha prirodzený zvuk, keď postava kráča, tak jej kroky znejú na rôznych povrchoch inak a tak ďalej. Vietor duje, keď prší, tak to aj počujete voda vo fontáne žblnkoce – a to všetko vo výbornej kvalite. Ja som nepostrehol žiadny šum a ani zníženú kvalitu zvuku. Ďalej povedať pár slov o kecoch postáv. Každá postavička je nadabovaná a za niektorými stoja známi českí dabingoví herci. Mená nie sú podstatné, dôležité je, že do svojej úlohy vložili aj srdce a postavičky znejú reálne. Samuel má trošku bší hlas, sluha znie milo a patológ nervózne. Protagonisti menia aj výšku a zafarbenie hlasu, takže to neznie monotónne. Páčilo sa mi, keď Samuel čital niekoho list a jeho hlas prešiel plynule do hlasu postavy, ktorá ten list písala. Výborný prvok, ktorý keď budete počuť, tak ho te požadovať od každej hry. S ozvučením som spokojný.
Hudba: 8 / 10
Predstavte si opustený hrad, zatiahnutú oblohu a husté kvapky dažďa bubnujúce na strechu. A teraz si do toho vložte mierne depresívnu hudbu. Práve ste si predstavili hudbu v hre Posel smrti. Kvalita je výborná a ak sa začne postupne zvyšovať hlasitosť hudby, začnú vám vstávať od strachu chĺpky na chrbte. Znie to výborne, len škoda že krátko a len v niektorých situáciách. Neviem, prečo tvorcovia nevypotili zo seba ešte zopár melódií, ktoré mohli použiť počas hrania. Dúfam, že si chlapci z Unknown Identity zoberú moje slová k srdcu a vyplodia v ich ďalšom diele viac hudby, lebo podľa použitých melódií na to majú.
Inteligencia & obtiažnosť: 8 / 10
Posel smrti nie je ťažká hra. Nie je však ani prehnane ľahká a dokonca môžete v jej priebehu aj niekoľkokrát zomrieť. Občas sa síce stane, že zakysnete, ale ak si prezriete lokácie ešte raz, tak narazíte na predmet, ktorý bol celú dobu len aktívny a nedal sa zobrať, ale teraz už je „zobrateľný“. Je pravda, tento predmet by mohol Samuel zobrať zo sebou hneď, ale ja si myslím, že takto to je lepšie. Za prvé, nemáte v inventári desiatky predmetov a za druhé, máte potom dôvod zobrať ten predmet. Na čo by niekto zo sebou vláčil hlinu? Zrejme nikto, ale ak to vyžaduje situácia, tak ju vezmete a použijete. V hre narazíte aj na klasické zákysy, čo sa u mňa stál príbeh v psychiatrickej liečebni, keď som na vázu musel použiť mincu, aby som ňou odlepil z dna kľúč. Je to trochu absurdné aj reálne zároveň, ale počas hrania vás to nenapadne. Ďalším problémom môžu byť logické hádanky, ale na počudovanie, to tak nie je. Skladanie fotiek je zábavné, planéty som zoradil na prvý šup, trošku väčší problém boli znamenia, ale nápovedu som získal v novinách. jviac ma ale dostali slovné hádanky, ktoré ešte nepočul. Ten pocit, keď prídete na riešenie výbornej hádanky sa nedá opísať, to musíte zažiť. Pre mňa to bolo potešenie riešiť. Ďalšie hádnky skrsli len v hlavách tvorcov hry a ja vám popíšem len jednu z nich. Predstavte si štvorcovú postavu, na ktorej sú do kríža umiestenené políčka (klasické +). Pri každom ukončení ramena je ešte +, tak napríklad horné rameno vyzerá kríž. Dokopy hracia plocha obsahuje 21 políčok (lebo jedno je ešte v strede voľné). V každom ramene sú 3 kamene jednej farby. V hre máte síce kamene len bielej a čiernej faby, vymeniť kamene podľa farieb vám zaberie zopár minút. Dúfam, sa mi podarilo aspoň čiastočne vysvetliť jednu logickú hádanku. Som spokojný s obtiažnosťou hry, lebo na rozdiel od iných adventúr, boli tieto zákysy rozlúsknuteľné aj bez návodov.
Záverečné hodnotenie: 9 / 10
Som nadšený. Konečne mi po m čase dostala do rúk hra, za ktorú oplatí zaplatiť. Posel smrti síce obhuje aj zopár záporov, tie sú zanedbateľné. Ak máte radi adventúry, tak jednoznačne berte, ak chcete vyskúšať nie nové, je Posel smrti tým najlepším riešením. Jednoducho výborná hra, ktorú je výhodné mať doma na poličke. Počet zkov dávno prekročil hranicu a preto je to moja posledná veta – berte, pokým dávjú.