Washington 26. mája (TASR) - Americkí astronómovia využili galaxiu ako "lupu", aby mohli lepšie pozorovať zrod hviezd vo vzdialenom kvazare. V jeho centre sa nachádza supermasívna čierna diera, obklopená oblakom v tvare disku, v ktorom neprestajne vznikajú nové hviezdy, uviedol časopis Science.
Tím Chrisa Carilliho z National Radio Astronomy Observatory v Socorre, štát Nové Mexiko, pozoroval kvazar PSS 2322+1944 vzdialený asi 12 miliárd svetelných rokov. Kvazary sú aktívne jadrá galaxií, ktoré ukrývajú čiernu dieru. Hmota do nej padajúca vydáva intenzívne žiarenie. Mnohé kvazary obsahujú aj veľké množstvo horúcich plynov a prach.
Carilliho tím robil pozorovania zariadením Very Large Array, čo je vlastne niekoľko navzájom prepojených rádioteleskopov, ktoré umožňujú vysoké rozlíšenie. Astronómovia si na pomoc zobrali ešte neidentifikovanú galaxiu, ktorá leží priamo na zornej čiare medzi kvazarom a Zemou. Jej gravitácia pôsobila ako lupa a dodatočne zlepšila pohľad na ďaleký objekt.
Táto gravitačná šošovka zdeformovala tepelné žiarenie kvazaru PSS 2322+1944 do štruktúry nazývanej Einsteinov prstenec. Optické žiarenie kvazaru sa zobrazilo ako dva bodové zdroje. Z veľkosti a polohy prstenca vedci vyčítali, že plyn a prach sú rozložené v disku so šírkou asi 13.000 svetelných rokov, ktorý obklopuje centrum kvazaru.
Astronómovia ďalej identifikovali rádiové žiarenie vychádzajúce z molekúl oxidu uhoľnatého v tomto disku. Uhlík a kyslík vznikajú až pri jadrovej syntéze vo vnútri hviezd. Z intenzity emisií vedci odhadujú, že v disku vzniknú každý rok hviezdy s hmotnosťou 900 Sĺnk.
"Tento prípad podporil našu domnienku, že v prachových oblakoch kvazarov sa rodí veľa hviezd," povedal Frank Bertoldi z Ústavu Maxa Plancka pre rádiovú astronómiu, ktorý sa na projekte tiež zúčastnil. "Intenzita žiarenia oblakov je taká veľká, že v tak veľkej vzdialenosti od čiernej diery ju táto nemôže zapríčiňovať sama."
