Devil May Cry 2 – ... a s diablom prišli slzy

ním dodávala tejto adrenalínom nadopovanej hry skoro božskú hrateľnosť. Až na relatívnu krátku dĺžku sa Devil May Cry nedalo nič vyčítať. Proste bomba a najlepšia akcia toho roku, ktorá sa zaradila do PS2 TOP TEN. Na recenzentskú pitvu s napätím očakávaného pokračovania tohto herného blockbustera sa poďme teraz spolu pozrieť.

Devil May Cry 2 (ďalej iba DMC2) je klasická trojrozmerná akcia s pohľadom tretej osoby a statickou kamerou, ktorá ukazuje dianie na obrazovke z pevne definovaných pozícií. Z uzavretých priestorov strašidelného gotického hradu jednotky sa dej presúva do otvorených ulíc modernej metropole. Príbeh v hre nehľadajte. Ten je ešte minimalistickejší než v ostatnom Turokovi, a to som si myslel, že niečo také nie je vôbec možné. Život je plný prekvapení. Na príbehu je dôležitý fakt, že Dante má opäť dôvod čeliť légiám chaosu a môže nakopať zopár diabolských zadkov. Na vašej priamočiarej ceste za najvyšším vyslancom zla na Zemi vás čakajú tony roztodivných démonických tvorov okorenené niekoľkými gargantuovskými bossmi.

Novinkou sú dve hrateľné postavy, starý známy polo-démon Dante a nováčik v tíme démonobijcov je červenovlasá anjelska kráska Lucia. Novinka to je, ale iba čiastočne, pretože Lucia je v podstate iba negatívna (v zmysle slova negatív, nie negatívny) kópia Danteho, takže iné než vizuálne odlišnosti nečakajte. Dante je stále verný páru rýchlopalných pištolí, no nezavrhol ani kvalitnú kalenú oceľ, ktorá je veľmi osvedčeným presvedčovadlom pri stretnutiach tvárou v tvár. Lucia používa dvojicu zakrivených dýk na boj zblízka a na diaľku viac než presne a rýchlo vrhá nože. Malú, ale o to príjemnú čerešničku na tejto hre predstavuje tretia hrateľná postava, ktorou je obdivovaná a zbožňovaná sexica Trish z pôvodného DMC.

Myslel som si, že DMC jasne ukázal, akým smerom by sa mal uberať žáner akčných hier. Myslel som si, že herný dizajnéri toto božské znamenie pochopili. Oni ho pochopili, no ako znamenie Kainovo – nedotýkaj sa, inak zhynieš! Aspoň tak to pochopili tím vývojárov zodpovedný za DMC2. Dúfal som a veril som, no mýlil sa. O tom ako môže niekto potopiť skoro 100% akčnú hru roku sa dočítate v hodnotiacej časti.

Grafika: 5 / 10
Keď som DMC2 zapol prvý krát, bol som trochu vyvedený z miery, keďže podľa grafickej podoby som usudzoval, že sa jedná o pôvodnú DMC. Je to drsné, ale je to pravda. V oblasti vizuálneho spracovania nečakajte oproti prvému dielu žiadne vylepšenia, ba v niektorých oblastiach je to s grafikou dosť zlé! Od vydania DMC doba pokročila a čo sme pred dvomi rokmi obdivovali je dnes už len na hranici únosnosti. DMC2 nevyužíva grafický čip ako i celkový technický potenciál ani na tých 30-40%, ako je to u súčasných hier bežné. Ak už sú teda textúry tmavé a nevýrazné, s nízkym rozlíšením, môžu to ešte zachrániť špeciálne vizuálne efekty, ktoré sú silnou stránkou PS2. A pri takomto profanovanom akčnom titule v štýle Matrix-u by ste množstvo premakaných vizuálnych efektov určite čakali. Utriete však nos, ak autori nemohli nejaký efekt vynechať, tak ho zjednodušili na maximálnu možnú mieru! Jediná podarená vec je asi efekt zvlneného vzduchu pri Danteho mečových variáciách (použité aj napr. v Black Mask, Matrix, či Dark City). Vylepšenia sa dočkala akurát Danteho diabolská forma a dizajn postavy, ktoré sú teraz tvorené väčším množstvom polygónov, aj keď vy z toho veľa mať nebudete, pretože postavy kamera zaberá z veľkej diaľky a teda sú dosť malé. Najväčším nedostatkom vo vizuálnom spracovaní je kamera, ktorá zaberá väčšinu času to, čo vidieť nepotrebujete. A keďže používa iba pevne stanovené záberové body, nemôžete je ručne korigovať. Pevnú kameru by som pochopil v prípade renderovaného prostredia (Resident Evil, Onimusha), no DMC2 je prakticky plne 3D. Aj keď iba na prvý pohľad to tak vyzerá, skutočnosť je kruto lineárna a pevne stanovená. Keď už autori vyšli zo stiesneného priestoru zámku v DMC (kde sa dala pevná kamera a pseudo 3D prostredie ešte akceptovať) do otvorených ulíc DMC2, mali aj prejsť na skutočne plne prístupné 3D prostredie. Neodpustiteľná hrúbka, na ktorej sa poučili autori Onimushy, ktorej tretí diel je už plne trojrozmerný.

Interface: 5 / 10
V DMC2 si môžete nastaviť ešte menej parametrov než je obvyklé. Pozitívom je snáď jedine možnosť 60Hz režimu TV obrazovky. Herné ukazovatele sú prakticky zhodné s predchodcom, takže tu niet viac čo dodať - kvalita. Inou kávou však je herné menu s popisom predmetov, zbraní, nepriateľov, cieľov misie a pod. Tomu sa nedá nič vyčítať, no nespomínajte mi slovo mapa. Tá ma v tejto hre skoro dohnala do náruče šialenstva – nádherná plne 3D mapa s farebnými filtrami z DMC je preč, namiesto nej je tu odpudivá plochá 2D pseudo mapa, ktorá vám namiesto orientácie môže slúžiť iba na dve veci. Grafické spracovanie menu je na dosť nízkej úrovni, nečakajte žiadne efekty, či animácie.

Hrateľnosť: 6 / 10
Hlavnou náplňou DMC2 je boj všetkými možnými spôsobmi, od holých rúk a nožov (Lucia) až po meče a strelné zbrane (Dante). Rýchle, adrenalínové a na pohľad veľmi efektné súboje s hordami pekelných stvorení boli tým najväčším lákadlom prezentácií tejto hry. A treba povedať, že najväčším lákadlom aj zostali. K už tak pestrej palete efektných akrobatických kúskov, ktoré Dante predvádzal v prvom dieli pridali autori množstvo skutočne ‘cool’ pohybov. Prácou s pištolami Dante hravo prekonáva kráľa HK bloodshed filmov Chow-Yun Fat, mečovými variáciami by zase ohúril aj samotného Highlandera. To čo budete s Dantem predvádzať sa vyrovná najlepším hollywoodským strieľačkám, ba aj sám veľký John Woo by mal problém natočiť film s tak efektnými akčnými scénami. Občas sa však stáva, že s Danteom štýlovo vyskočíte do vzduchu, následne pomaly padáte k zemi s pištoľami mieriacimi na zem, problém však je, že zameraný cieľ sa nachádza vedľa neho – teraz hádajte aký je výsledok jeho streľby. Treba spomenúť aj zvláštny spôsob zameriavania protivníkov, ktorý je automatický a aktuálne zameraný cieľ je označený príšerným fialovým kruhom. Nie vždy však je automaticky zacielený démon aj tým, od ktorého vám hrozí najväčšie nebezpečenstvo. Už tak jednoduché ovládanie DMC bolo ešte zjednodušené, takže teraz už zvládate skoro Spidermanovský pohyb po stene a následnú divokú streľbu púhymi dvoma tlačidlami. Chybou však je rozloženie funkcií na jednotlivé tlačidlá, ktoré nie je úplne optimálne, pričom sa nedá zmeniť. Nie je to však až taký problém, keďže obtiažnosť hry nie je príliš vysoká, protivníci sú dosť tupí a bossovia ešte tupší, t.j. útočia skutočne iba v najnutnejších prípadoch a ľahko predvídateľnými šablónami, bez nejakého vyššieho stupňa variability.

Multiplayer
Tento titul nepodporuje hru viacerých hráčov. Myslím, že viac než paralelné hranie (samostatná kampaň za Danteho alebo za Luciu) by tomuto titulu prospela spoločná tímová kampaň obidvoch charakterov súčasne, s možnosťou prepínania sa medzi nimi kedykoľvek počas hry. Obdobne ako v najnovšej inkarnácii série Resident Evil – Resident Evil Zero na GameCube. O možnosti kooperatívnej hry dvoch hráčov sa radšej nezmieňujem, zdá sa, že v moci posadnutosti on-line hraním väčšina vývojárov (producentov) zabudla na túto fantastickú možnosť hrania, pre ktorú sú herné konzole akoby priamo stvorené.

Zvukové efekty: 7 / 10
Paráda. Jedine toto slovo v plnom rozsahu vystihuje kvalitu zvukových efektov hry. Všetko znie presne tak, ako by ste si predstavovali, že by malo znieť – streľba, cvengot čepelí, krik mučených duší. Dabing, dabing, dabing, niekde som to slovo už počul. No dabéri postáv v DMC2 ho však určite v živote nepočuli. Ak by som na ulici zbalil päticu bezdomovcov a na tri hodinky ich zavrel do nahrávacieho štúdia, výsledok by bol neporovnateľne kvalitnejší (aj lacnejší). Možno dabing na mňa takto negatívne zapôsobil z dôvodu trápnych a plytkých príbehových dialógov. Kdeže sú tie milované Danteho ‘cool’ hlášky?!

Hudba: 6 / 10
Medzi pozitíva tejto hry patrí aj hudobná a zvuková stránka. Ak ste hrali DMC (a niet dôvodu si myslieť niečo iné, keďže je to jedna z najlepších akcií na PS2) bude vám hudba veľmi, veľmi povedomá. Nemám žiadny hudobný sluch, no podľa mojej skromnej mienky autori hudbu vykradli (požičali si) z DMC a v DMC2 požili s malými, skutočne malými obmenami. Možno však autorom hudby krivdím a na jej kompozícii a originalite sa skutočne nadreli. Aj tak je však soundtrack viac než nadpriemerný a skvele sa hodí k tomuto typu hry. Dnes už nemôže chýbať automatické prispôsobenie intenzity a štýlu hudby podľa aktuálnej hernej situácie.

Inteligencia & obtiažnosť: 5 / 10
Na IQ nepriateľov sa v akčných rubačkách moc nehrá, proste sa objavia, a po tom čo vás zbadajú, sa na vás aj vrhnú. Samozrejme, s logickými obmenami podľa výzbroje a schopností, no i tak sa náznaku nejakej taktiky nedočkáte. Obtiažnosť je oveľa nižšia než v DMC a i v tejto oblasti je citeľný odklon hry od hardcore k mainstreamu. Prvýkrát ju dohráte ešte s akým takým nadšením, no neviem si predstaviť, žeby sa našiel niekto, kto by ju dohral za druhú postavu, či na vyššej obtiažnosti. Na to, že je hra rozdelená na dvoch DVD diskoch, je prekvapivo krátka. Cesty Danteho a Lucie sa od seba líšia ešte menej než cesty dvoch nindžov v nedávno recenzovanom Tenchu 3. A to bola hra prosím iba na jednom DVD, na dôvažok tam bola ešte aj tretia hrateľná postava so samostatnou mini líniou. Tak si to zhrňme: malá variabilita charakterov, ako aj ich misií, maximálna krátkosť doby hrania, ktorú nepredĺžia ani dve DVD, ani dve hrateľné postavy, ani zopár bonusov, ako nové stupne obtiažnosti a herné režimy, tretia hrateľná postava, či originálne fajnové oblečky od Diesela, čo považujem maximalistický syntetický fashion komerčný hnus skrížený s ultratvrdým S/M.

Záverečný verdikt: 6 / 10
Pôvodná Devil May Cry bola akčným hitom roku 2001, sequel Devil May Cry 2 je akčným odpadom roku 2003, pretože si nedokážem predstaviť, že by niekto vyprodukoval tento rok ešte niečo horšie. Toľko, čo sa týka vzťahu a porovnaniu DMC2 k svojej skoro dva roky starej predchodkyni. Ak však berieme DMC2 bez náväznosti k originálu, vychádza nám celkom solídna, no ničím excelujúca akčná bojovka. Dá sa hrať, no za peniaze a čas do nej investované vás neodmení ničím skutočne hodnotným. I keď je po technickej stránke zvládnutá viac než slušne, po stránke hrateľnosti je na tom dosť slabo, vašu pozornosť si dlho neudrží. Je sa na čo pozerať, no niet sa čím baviť. Dôvodov prečo by ste si ju mali zahrať je pramálo. Radšej si počkajte na Onimusha 3.