BloodRayne - krásna poloupírka v krvavej akcii

Na stene ešte ani nestihli zaschnúť fľaky od krvi spôsobené hrou Postal 2 a už je tu ďalšia žmýkačka drahocennej tekutiny. Verte alebo nie, no BloodRayne je v konečnom dôsledku ešte brutálnejšia hra, než rozporuplný Postal, avšak je t

Na ešte ani od krvi hrou Postal 2 a už je tu alebo no BloodRayne je v konečnom dôsledku než je tu jeden základný rozdiel: BloodRayne sa nesnaží tváriť ako čosi celkom iné, nenúti vás „vychutnávať si“ mrzačenie ľudských tiel a to aj napriek tomu, že v podstate celý čas ide práve o totálny masaker. Eh, teraz ste z toho možno trochu popletení... tak je to hra plná brutálneho násilia alebo nie je? Odpoveď znie: áno, je. Lenže BloodRayne je predovšetkým klasická 3D akcia, ktorej cieľom nie je rozhýbavanie vašich mozgových závitov (i keď sa prezentuje aj ako adventúra, hehe), ale lineárne postupovanie hrou, počas ktorej na vás vyskakujú stovky nepriateľov a vašou jedinou starosťou je ich likvidácia a postup do ďalšej misie. Svojím spôsobom teda ide o gamesu určenú na – pomerne krátke – odreagovanie sa, odčerpanie stresu a napätia. Hádam by sa to všetko zaobišlo bez toľkých litrov krvi, no na druhej strane – čo čakáte od hlavnej hrdinky, ktorá je polovičný upír?

Pri BloodRayne sa nesnažte hľadať ani premyslený príbeh. Všetko sa točí okolo hlavnej hrdinky menom Rayne, ktorá pracuje pre tajnú organizáciu Brimstone Society snažiacu sa o zastavenie náramne podozrivých nacistických praktík. Hitler totiž pri svojej posadnutosti okultnými a mystickými silami opäť vsadil na mágiu (podobne ako pri Return To Castle Wolfenstein), a tak sa na zemskom povrchu začínajú objavovať značne bizarné príšery – zombíkmi počnúc a obrovskými pavúkmi končiac. Rayne je na túto úlohu ako stvorená, pretože vďaka svojej upírskej polovičke dokáže stvárať fantastické veci. A čo je pre úspech hry najdôležitejšie, Rayne vyzerá lepšie než Lara Croft a dokonca jej neprekáža ani skákanie na vysokých podpätkoch ;)

Grafika: 7 / 10
Vývojársky tím Terminal Reality mi utkvel v pamäti predovšetkým výbornou hororovou hrou Nocturne a neskôr trilógiou Blair Witch. Myslím, že dané hry oplývali veľmi slušnou grafikou (snáď len druhé dva diely blairskej čarodejnice na tom mohli byť lepšie), a tak sa niet čo čudovať, že BloodRayne je na tom tiež vcelku dobre. Pri hraní síce, pravdepodobne, nebudete od úžasu omdlievať, no grafika rozhodne nikoho neurazí. Rozhodne najvydarenejšie sú modely postáv, na ktorých sa autori riadne vybúrili a obdarili ich slušným počtom polygónov a kvalitnými textúrami. Keď si teda predstavíte, že dané postavy počas celej hry kosíte hlava-nehlava, prípadne z nich sajete krv, určite ich spracovanie oceníte. Je škoda, že podobnou precíznosťou „netrpia“ aj lokácie. V prvej časti hry totiž pobehujete po exteriéroch, kde väčšinu územia tvorí voda a na pevnine pre zmenu nájdete len zopár stromov, nejaké tie budovy, niekoľko tuctov hrobov, ďalší tucet väčších či menších lodí a... tým to asi hasne. Podobne sú na tom aj ďalšie časti hry, kde pre zmenu najmä interiéry pôsobia dosť suchopárne a podaktoré miestnosti sú si podobné ako vajce vajcu. Nečakajte teda žiadne grafické orgie – skrátka počítajte so spracovaním, ktoré je síce nadpriemerné, ale medzi elitu sa zrejme nezaradí.
Samostatnú kapitolu tvorí vyobrazenie hrdinkiných zvláštnych schopností (ich popis nájdete nižšie) a tiež kečupové scény. Fyzická likvidácia nepriateľov je totiž sprevádzaná riadnym krvavým kúpeľom, či skôr sprchou, a napr. rozporcovanie zombie na niekoľko menších nehybných „zombíčat“ prebieha vcelku brutálnym, no efektným spôsobom. V zápale boja si to však vo väčšine prípadov ani neuvedomíte, pretože nepriateľov je viac než dosť. V neskorších častiach hry, kedy na vás útočia hordy nacistov, nimi občas doslova vymaľujete skromne pôsobiace interiéry.

Interface: 8 / 10
Rayne dokáže stvárať veľa zaujímavých kúskov a jedným z nich sú parádne pohyby. Ako polovičný upír skáče oveľa vyššie, bežný človek a podobne je na tom aj s rôznymi úskokmi do strán alebo skokmi kombinovanými s bojovým útokom. Pri ovládaní budete používať myš a klávesnicu, pričom klávesy sú štandardne nastavené maximálne účelne, takže v nemusíte nič meniť. Potešila ma i inštalácia, pri ktorej hrá vcelku vydarená muzika a na pozadí sa zobrazujú obrázky rôznych príšer z hry. Ak ma pamäť neklame, tak Terminal Reality podobne spracovali aj inštalátor pri spomínanej trilógii Blair Witch. Je to možno maličkosť, ale treba uznať, že týmto spôsobom sa dá aj nudný proces, akým je inštalácia hry, celkom príjemne spestriť.

Hrateľnosť: 8 / 10
BloodRayne vlastne nie je nijak výnimočná hra. Ako som už spomínal, dej je totálne lineárny, grafika mierne nadpriemerná a zápletka snáď už ani nemohla byť otrepanejšia. K tomu si pripočítajme kopec brutality, ktorá môže niektorým jedincom náramne prekážať (už teraz mi je jasné, že táto hra sa bude asi dosť ťažko predávať napr. v Nemecku) a to i napriek tomu, že na rozdiel od Postal 2 tu nejde o to, aby ste sa v násilí priam vyžívali, ale používali ho len ako prostriedok na postup bližšie k záveru hry. Priznávam, že týmto vysvetlením možno chcem len sám seba pokrytecky presvedčiť o rozdielnosti brutality medzi , kde sa mi z kopania do bezvládnych nevinných ľudských tiel priam dvíhal žalúdok, a touto , kde síce krv tečie prúdom, ale všetko je zaobalené do rúcha vampirizmu a zväčša i neľudských protivníkov. Jednu vec však viem určite: týmito mudrlantskými úvahami určite nevyriešim morálnu otázku násilia v počítačových hrách, takže s tým radšej čím skôr prestanem.
Čo je podstatné... Aj keď je BloodRayne vlastne len otrepaná 3D šutrovina, nenechajte sa tým odradiť. Za jej nevýraznosťou sa ukrýva veľmi slušná zábava, ktorá vám síce vďaka krátkosti hry vydrží len niekoľko dní, no určite sa nebudete ani chvíľu nudiť. Misie zväčša spočívajú v jednoduchých úlohách typu „choď tam a zlikviduj všetkých nepriateľov“ alebo „choď tam, nájdi a zlikviduj hlavného bossa“. Týmto spôsobom pobehujete po jednotlivých lokáciach a na každom kroku bojujete s kopou potvor, ktoré často v rukách (alebo pa-rukách?) zvierajú strelné zbrane. tieto okamihy je Rayne mimoriadne dobre pripravená. Aj ona dokáže používať rôzne druhy pištolí, samopalov, granátov alebo ťažkých guľometov (keďže má nadľudskú silu nerobí jej problém behať s guľometom v ruke). Tieto „hračky“ však v skutočnosti tvoria len akúsi vedľajšiu podporu jej skutočného bojového umenia, pri ktorom si vystačí len s párom maximálne ostrých čepelí upevnených v oblasti lakťov oboch rúk. S nimi dokáže robiť skutočné divy a najmä krájať nepriateľov na porcie rôznej veľkosti. To však ani zďaleka nie je všetko. Rayne totiž, ako správna (polo)upírka, vidí tromi rozličnými spôsobmi. Prvý pohľad, Aura Vision, je určený na lepšie vyhľadávanie nepriateľov, ktorých aj v tme vidí obostretých v aure rôznej farby (červenej alebo zelenej – podľa toho či je objekt v kľude alebo pohybe). Druhý pohľad, Dilated Vision, je obdoba bullet-time z hry Max Payne. Rozhodne ide o najvydarenejšiu časť celej hry, pretože pri Dilated Vision sa pre Rayne všetky okolité objekty spomalia, videnie sa zdokonalí a nastáva tá pravá zábava. Môžete uhýbať guľkám, lepšie používať rôzne combo-útoky s čepeľami a rozsekaní nepriatelia efektne lietajú vzduchom. Tento mód nemá obmedzený čas, takže ho je možné využívať bez prestávky. Možno ho autori mali aspoň čiastočne obmedziť, no mne osobne možnosť nepretržitého využívania rozhodne vyhovovala. Tretí pohľad, Extruded Vision, som nepochopil, resp. netuším prečo ho do hry vôbec zaradili. Ide totiž v podstate o priblíženie výhľadu (ďalekohľad) a na čosi podobné sa málokedy nájde čas. BloodRayne je skrátka príliš rýchla akcia na to, aby mal človek čas zoomovať. Vo väčšine prípadov skrátka vpadnete medzi nepriateľov, prepnete pohľad na Dilated Vision a po jeho vypnutí už len sledujete ako sa, vcelku fádne, steny náhle zafarbili do červena.
Samostatnú kapitolku tvoria súboje s bossmi, bez ktorých by sa hra tohto typu nezaobišla. Sú dosť tuhí a na ich likvidáciu vám rozhodne nebude stačiť jeden pokus. Stupeň adrenalínu je však pri boji s týmito nepriateľmi natoľko vysoký, že to nevzdáte skôr, kým z bossa nelietajú len kusy mäsa. Pri podobných súbojoch môže Rayne využiť poslednú zo svojich schopností – tzv. Blood Rage. Táto finesa je však časovo obmedzená a postupne sa dopĺňa likvidovaním nepriateľov. Pri Blood Rage sa Rayne dostane do stavu absolútneho berserku (napokon aj pohľad je červený), objekty sa spomalia a jej útoky sú niekoľkonásobne silnejšie. V tomto móde dokáže narobiť neskutočnú paseku. Nesmiem zabudnúť ani na spôsob dopĺňania zdravia, ktorý prebieha, na (polo)upírku, celkom logicky – satím z nepriateľov. Akonáhle jej klesne zdravie, skočí napr. na zombiu, nohami sa obopne okolo pása a začne piť. Tento proces je taktiež vcelku zaujímavý. V niektorých prípadoch padne vhod reťazová harpúna, pomocou ktorej si môže obeť pritiahnuť k telu aj z väčšej vzdialenosti a potom jej vyprázdniť krvný obeh.

Multiplayer
Hra nepodporuje hru pre viacerých hráčov.

Zvukové efekty: 7 / 10
Ozvučenie mi sedelo, myslím, že na hru tohto typu je obstojné. Obzvlášť vydarené revania a iné ruchy sa ozývajú pri prepnutí pohľadu na Dilated Vision, kedy nie sú spomalené len objekty, ale i zvuky, ktoré vydávajú. Jediné, čo mi celkom nesedelo, boli niektoré hlášky, ktoré z času na čas Rayne trúsi. Pri pohľade na brajgel, ktorý ostáva na scéne po jej príchode, by som čakal v hlase trochu viac zaujatia a nie ospalé mrmlanie. Avšak je možné, že je na podobné situácie až príliš zvyknutá :)

Hudba: 4 / 10
Jedným slovom: slabota. Čakal som rázne melódie, pretože presne to by sa k hre tohto typu hodilo. Žiaľ, z reproduktorov sa ozývajú len nevýrazné tóny, ktoré akoby patrili do celkom inej gamesy.

Inteligencia & obtiažnosť: 8 / 10
Musím autorov pochváliť za to, že znemožnili ukladanie pozície kdekoľvek sa hráčovi zachce. Savepoint je vždy len na začiatku misie, takže sa musíte snažiť prežiť celý level bez úhony. Vzhľadom na to, že si zdravie dopĺňate z takmer každého nepriateľa a misie nie sú príliš dlhé, je tento spôsob hra výborný. Podľa stupňa zvolenej obtiažnosti však musíte očakávať aj rozdiely v sile útoku nepriateľov. Taktiež počítajte s tým, že levely s bossmi budete určite opakovať niekoľkokrát za sebou, kým ho konečne zdoláte.
Nepriatelia si z koláča múdrosti príliš veľa neodhryzli, ale keď sa to tak vezme... čo by sme chceli od zombie? Podstatné , že akonáhle vás zbadá, začne kráčať smerom k vám a ak má v rukách zbraň, začne do vás ládovať olovo ako sa patrí. Pri nacistických vojakoch som mal pocit, že prejavili určitý speň inteligencie napr. pri hádzaní granátov, ale ruku do ohňa by som za to nedal.

Záverečný verdikt: 8 / 10
Nech ako chce, patrí medzi hry, ktoré človeka dokážu zabaviť aj napriek minimu nových nápadov aspoň premysleného príbehu. Pri hraní som sa nenudil a aj keď záverečné outro zhliadnete po pár dňoch nepríliš intenzínej "pařby", rozhne ide z hľadiska hrateľnosti o dobrý herný kúsok. A to predsa to njdôležiejšie, nie?

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Osem zásadných zmien v hypotékach, ktoré odštartujú od marca

Kto si málo sporí a príliš často mení zamestnanie, dostane o niečo nižší úver ako doteraz.

KOMENTÁRE

Na obranu bratislavskej kaviarne

Kaviareň je so svojím dešpektom k spiatočníctvu pre vidiek trvalou výzvou.

BRATISLAVA

Bol priekopník – utečenec. Jeho meno zmizlo z novín aj z histórie

Václav Nedomanský má zo svetových šampionátov deväť medailí.

Neprehliadnite tiež

Civilizáciu Aztékov zničila európska zbraň, nevedeli proti nej bojovať

Za kolapsom rozvinutej juhoamerickej civilizácie môže byť aj pandémia paratýfusu.

Voda na Zemi aj vo vesmíre. Pozrite si najkrajšie zábery z kozmu za tento týždeň

Vedci predstavili tri mimozemské svety, kde by mohla byť voda aj život.

Pluto a jeho mesiace budú oficiálne ríšou mŕtvych

Nové názvoslovie pre systém trpasličej planéty sa inšpiruje aj mytológiou.

TECH_FM

NASA oznámila obrovský objav, prečo sú vedci takí nadšení

Veď je to „len“ ďalšia hviezdna sústava. Tak prečo toľko kriku? Vysvetľuje podcast TECH_FM.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 934
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 517
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 7 951
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 521
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 923
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 690
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 488
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 3 348
  9. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 2 820
  10. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 462

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop