ky. Po mesačných vzorkách, ktoré sa dostali vedcom do rúk pred vyše tridsiatimi rokmi v rámci projektov Apollo a Luna to teda bude iba druhýkrát, čo budeme môcť nielen obdivovať, ale aj skúmať „zem“ ďalšieho vesmírneho telesa. Tentoraz, ak sa všetko vydarí, by to mali byť dokonca vekmi neporušené vzorky prastarej matérie, ktorá podľa planetológov zrejme vznikla na počiatku zrodu našej slnečnej sústavy pred vyše štyrmi miliardami rokov.
530-kilogramovú družicu Muses-C (Mu Space Engineering Spacecraft-3) úspešne vypustili 9. mája o 6.29 hodine nášho času nosnou raketou MV-5 z japonského kozmického centra Kagoshima Space Center. Hneď po navedení na obežnú dráhu ju premenovali na Hayabusa (po slovensky Sokol).
Štart sondy sa už roky najmä z technických príčin niekoľkokrát odkladal. Celý projekt sa navyše postupne modifikoval až do terajšej skromnejšej podoby. V pôvodnom pláne mala sonda dokonca dopraviť na povrch vybraného asteroidu i menší (americký) pojazdný prieskumný robot (rover), od čoho sa nakoniec aj z finančných dôvodov upustilo.
Sonda nesie na palube infračervený a röntgenový spektrometer, ako aj laserový výškomer. Je vybavená novým iónovým motorčekom aj autonómnym kontrolným navigačným systémom, potrebným pre kritické momenty letu (približovanie sa k povrchu a zber vzoriek pôdy). V týchto fázach sonda musí bez priamej podpory letových odborníkov na Zemi sama reagovať a rozhodovať o tom, čo urobí. Od Zeme bude vzdialená milióny kilometrov.
Medziplanetárny Sokol najskôr raz obletí centrálne Slnko neďaleko obežnej dráhy Zeme. V júni 2004 sa opäť priblíži k našej rodnej planéte, ktorá mu dodá patričnú letovú energiu a stanoví jeho konečný smer - asteroid 1998 SF36 s (predpokladanými) rozmermi 700x300 metrov. Sokol sa k nemu priblíži v júni 2005. Po prílete sa jemným brzdiacim manévrom navedie na nízku obežnú dráhu. Jeho niekoľkomesačná prieskumná (i fotografická) pracovná výška nad povrchom asteroidu bude iba 20 kilometrov.
Po tejto relatívne pokojnej mapovacej fáze letu sa opäť spustia raketové motorčeky. Postupne a pomaly dosiahne nakoniec Sokol zaprášený povrch kozmického balvanu, kde urobí ako žabka minimálne tri skoky (touch-and-go). Takto bude zbierať, alebo lepšie povedané lapať, menšie množstvá povrchovej pôdy. Tesne nad povrchom vystrelí malé kovové projektily, ktoré urobia na asteroide minikrátery a rozvíria povrchový materiál, a ten bude v slabučkom gravitačnom poli zachytávať špeciálna lieviková trubica. Takto nezvyčajne nazbierané vzorky (iba niekoľko gramov!) sa uložia do špeciálnej komôrky v tej časti sondy, ktorá neskôr pristane na Zemi.
Svoju päťmesačnú činnosť pri miniplanétke 1998 SF36 ukončí Sokol niekedy koncom roka 2005. Pri spiatočnej ceste k Zemi opäť použije svoj slabý, ale veľmi efektívny dlhopracujúci iónový motorček. Krátko pred príletom sa od materskej sondy oddelí dvadsaťkilogramové pristávacie puzdro so vzácnym nákladom. Do zemskej atmosféry vstúpi veľkou rýchlosťou. Posledné stovky metrov letu nakoniec pribrzdí padákový systém, ktorý v júni roku 2007, takmer štyri roky po štarte, umožní návratnej časti mäkké pristátie na austrálskom kontinente.
A na záver ešte jedna zaujímavosť. Sokol nesie zoznam mien 877 490 ľudí, ktorý dopraví na povrch asteroidu 1998 SF36.
MILAN HELD
