Mobilný telefón má dnes už každý - aj žiaci na základných školách. Každá správna baba a každý správny chalan predsa musí esemeskovať či ememeskovať, prípadne poriadne dlho telefonovať. Nie je to inak ani v táboroch. „Môžete sa staviť, že rodičia dieťaťu mobil zabalia, ale už napríklad obyčajný pršiplášť či gumáky, ktoré potrebuje ako soľ, v batohu nenájdete,“ hovorí skúsený táborový vedúci Milan Čambál.
Väčšina organizátorov však neodporúča brať mobil do tábora. „Deti ich veľmi často strácajú a potom majú celý zvyšok tábora pokazený, pretože sa boja, čo im po návrate domov povedia rodičia.“
Navyše, telefón k táborovej atmosfére akosi nepatrí. „Predstavte si, že deti sedia na lúke, hrajú sa a do toho zvoní mobil raz jednému, raz druhému. Atmosféra života v prírode je hneď fuč.“
Organizátori táborov však rodičom prirodzene nemôžu zakázať, aby svojmu dieťaťu mobil dali. Väčšina z nich ich však aspoň upozorňuje, aby tak nerobili.
A mnohí s úsmevom dodávajú: „Našťastie máme dosť táborov v lokalitách, kde nie je signál.“ (sr)
