SME
Nedeľa, 25. júl, 2021 | Meniny má JakubKrížovkyKrížovky

Náhly zánik veľjašterov

Pred takmer 200 miliónmi rokov, v období medzi triasom a jurou, na našu planétu dopadol obrovský asteroid alebo jadro kométy a spôsobil jedno z najväčších vymieraní druhov v histórii Zeme. Vyhubil mnoho živočíchov a z obrovských prajašterov urobil vládcov

vtedajšieho sveta. O 135 miliónov rokov neskôr Zem trafil ďalší vesmírny projektil - asteroid - a vládu dinosaurov ukončil.

„Dymiaca hlaveň“ sa našla na dne mora v blízkosti Yucatanu pri Mexiku. Táto posledná vlna veľkého vymierania nakoniec spôsobila to, že po mnohých ďalších miliónoch rokov a experimentoch so životom sa na Zemi objavil nový vládca sveta - Homo sapiens.

Najväčšie z piatich veľkých masových vymieraní však postihlo planétu pred 250 miliónmi rokov, keď náraz vesmírneho telesa na konci permu vyhubil väčšinu vtedajších obyvateľov a rastlín. Podľa paleontológov, pred 230 miliónmi rokov sa z plazov vyvinuli dinosaury. Avšak už vtedy Zem obýval iný druh pravekých zvierat, ktoré o svoj životný priestor bojovali s dinosaurmi; obrovské obojživelné krokodíly, napríklad leptosuchus, ale aj iné veľké zvieratá, ktoré bezpochyby patrili k vtedajším najväčších predátorom. Všetky tieto dravce náhle zmizli na konci triasu. Vo vodách oceánov a morí zmizlo dokonca viac druhov ako na súši. Zmizli tiež mušle, koraly a mnoho rastlinných druhov.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako pre Reuters poznamenal Paul Olsen, paleontológ a jeden z najväčších odborníkov na dinosaury z Kolumbijskej univerzity v USA, dinosaury mali v tejto evolučnej lotérii šťastie. Podľa vedcov je však záhadné, prečo sa spomínané vymieranie spred 250 miliónov rokov nedotklo práve dinosaurov, kým podobná (možno rozsahom menšia) zrážka spred 65 miliónov rokov tieto veľjaštery dokonale vyhubila. Jedným z najpravdepodobnejších vysvetlení je, že dinosaury z prvej vlny vymierania (pred 250 miliónmi rokov) boli oveľa menšie ako notoricky známe brontosaury alebo stegosaury, ktoré vyhynuli v druhej vlne vymierania (pred 65 miliónmi rokov).

Doteraz sa tiež predpokladalo, že náraz vesmírneho telesa na Zem spôsobil postupné klimatické zmeny, predovšetkým ochladenie, zatemnenie a kolísanie hladiny oceánu, čo v dlhodobom meradle bolo pravou príčinou vyhynutia dinosaurov. Z tohto hľadiska by malo byť vymieranie pomalým procesom, trvajúcim milióny rokov. Najnovšie výskumy však ukazujú, že zánik veľjašterov bol pomerne náhly.

Skryť Vypnúť reklamu

Okrem asteroidálnej teórie (známa tiež ako tzv. impaktná teória) vymierania druhov existujú aj dve alternatívne teórie. Podľa prvej z nich zmenu klimatických podmienok na Zemi spôsobila obrovská vulkanická činnosť. Podľa druhej je príčinou vymieraní deštrukcia ochrannej ozónovej vrstvy atmosféry v dôsledku výbuchu supernovy v blízkosti Slnka. Impaktná teória sa však stáva čoraz dôveryhodnejšou.

(AP, 5D)

Jeden z najväčších snov človeka, lietať ako vták, by sa mohol splniť už čoskoro. Nejde však o lietanie pomocou ťažkopádnych nosných plôch, ale mávaním krídel ako to robia vtáky.

Kanadskí vedci vyvinuli tzv. ornitoptéru, zariadenie s kývavými krídlami, s ktorou by si už o niekoľko týždňov mohol zalietať prvý človek. „Splní sa jeden z najstarších snov človeka,“ povedal James DeLaurier z University of Toronto pre časopis New Scientist. O ornitoptére prvýkrát teoretizoval svetoznámy mysliteľ, sochár a maliar Leonardo da Vinci už v roku 1480. V roku 1871 postavil Francúz Alphonse Penaud plne funkčný model, ale doteraz stroskotal každý pokus človeka vzniesť sa do vzduchu mávaním umelých krídel.

Skryť Vypnúť reklamu

Zopár nadšencov ani tieto neúspechy neodradili a myšlienku ďalej rozvíjali. Jedným z nich bol DeLaurier. V roku 1973 sa spojil s kolegom Jeremym Harrisom a na vývoji ornitoptéry pracovali vo svojich garážach a dielňach. Keď DeLaurier prešiel na univerzitu v Toronte, z hobby sa stala vážna vec. Obaja vedci si stanovili cieľ čo najskôr „naučiť“ prvého človeka lietať. Toto úsilie urýchlili počítačové simulácie a testy v aerodynamickom kanáli.

Bola to ťažká cesta. Ornitoptéra má na rozdiel od krídel lietadiel niekoľko nevýhod. Krídla ornitoptéry totiž musia zabezpečiť vztlak aj pohon. Vtáky to robia tak, že počas letu menia horizontálny uhol svojich krídel. V prípade ornitoptéry však netreba napodobňovať všetky pohyby vtákov. Stačí zjednodušená konštrukcia, ktorá však stále nie je dostatočne komplexná.

Skryť Vypnúť reklamu

DeLaurierovi pomohol technický pokrok. Krídla ornitoptéry zhotovil z kevlaru, uhlíkových vláken a epoxydovej živice. Konštrukcia má tri časti: pohon, plynule sa pohybujúci nahor a nadol, a dve krídla so závesmi. Vždy, keď sa stredná časť pohne nahor, krídla sú stlačené nadol a naopak.

Ornitoptéru nepoháňa sila svalov, ale benzínový motor s výkonom 24 konských síl. Motor je upravený tak, že pri vzostupnom pohybe krídel má oveľa väčší výkon ako pri zostupnom pohybe. Energia vyrobená pri pohybe krídla dolu sa nakrátko uloží do zotrvačníka a pri mávnutí nahor sa opäť uvoľní.

Pohon je riešený ako v normálnom lietadle. Aby sa to dosiahlo, musí ornitoptéra najprv letieť dopredu. Potrebný ťah sa získa obtokom prúdu vzduchu pri mávnutí krídlom. Mávnutie nadol spôsobí, že časť prúdu, ktorý by normálne prešiel pod krídlom, ho obtečie po vrchnej časti. Týmto spôsobom vznikne pod krídlom podtlak, ktorý konštrukciu posunie vpred.

Skryť Vypnúť reklamu

Krídla sú vyvinuté tak, aby sa mohli ľahko deformovať. To má zabrániť náhlemu prerušeniu obtekania vzduchom počas letu. K tomuto javu dochádza u normálnych lietadiel vtedy, keď prudko klesajú alebo stúpajú.

Ďalším problémom ornitoptéry je ovládanie. Bežné lietadlá majú na tento účel krídelko a pohyblivé špičky na koncoch krídel. Ak chce pilot zabočiť doľava, sklopí špičku ľavého krídla dolu a pravého krídla hore. Na krídla začne pôsobiť rôzny podtlak a lietadlo sa otočí. Ornitoptéra však nemá krídelko a musí sa ovládať inak: buď otočí krídla do vetra, alebo naopak, čím sa dosiahne rovnaký efekt ako predtým.

Praktickým problémom ornitoptéry bola jej nestabilnosť pri mávaní krídlami počas štartu. Skúšobné modely stroskotali na tom, že pri mávaní bol predok konštrukcie stlačený nahor alebo nadol. DeLaurier vyriešil tento problém tak, že nos ornitoptéry pri štartovacej rýchlosti 92 km/h smeruje nadol a až neskôr svoju orientáciu zmení.

Skryť Vypnúť reklamu

Prvý skúšobný let absolvuje letecká inštruktorka a pilotka Patricia Jonesová-Bowmanová. Okrem odborných znalostí má aj ideálnu telesnú hmotnosť 45 kg. Musí sa vyrovnať aj s osobitosťami navigácie, pretože mávaním krídel sa bude neustále meniť jej zorné pole. Ornitoptéra má preto vstavané špeciálne navigačné a orientačné prístroje.

Ak bude premiérový let úspešný, bude treba zodpovedať na otázku, či má ornitoptéra budúcnosť ako lietajúci dopravný prostriedok. Aj keď sú jej konštruktéri optimisti, nevedia si predstaviť, že by ornitoptéra našla v blízkej budúcnosti praktické uplatnenie. „Niektorí veria, že ornitoptéra raz nahradí helikoptéru,“ povedal Nathan Chronister z Ornithopter Society. „Ja si myslím, že sa tak stane najskôr o sto rokov.“

Skryť Vypnúť reklamu

(tasr)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Malebnou cestou Alojza Medňanského s Barbarou Rusnákovou.


21. júl
Premiér Eduard Heger.

Hlasovanie v parlamente prebehne v nedeľu.


9 h
Miroslav Kocúr.

Klérus bráni sám seba a priťahuje len sebe podobných.


21. júl
Milan Lasica počas klaňačky na svojom poslednom koncerte so súborom Bratislava Hot Serenaders 18. júla 2021 v Štúdiu L+S.

Teraz by som bol rád, keby sme o Milanovi Lasicovi spolu mlčali, hovorí.


23. júl

Neprehliadnite tiež

Astronaut Edward H. White počas prvého amerického výstupu vo vesmíre v rámci misie Gemini IV.

Čestný titul astronauta je možné udeliť aj na základe zásluh.


TASR 20 h
Technologický podcast Klik.

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 1 ďalší 21 h
Falcon Heavy.

Kontrakt medzi NASA a SpaceX má hodnotu 178 miliónov dolárov.


TASR 22 h

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  2. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  3. Od Česka až po Jadran
  4. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny
  5. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  6. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  7. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu?
  8. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci
  9. Deti často nie sú na letnú škôlku alebo tábor vhodne pobalené
  10. Pätnásť miest v Rakúsku na letné potulky
  1. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  2. Riziko úrazov je počas letných prázdnin vyššie
  3. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  4. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  5. Tatravagónka Poprad ponúka stabilnú prácu a kariérny rast
  6. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  7. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  8. Svet bude fungovať na dátach a tie sú pre Slovensko priorita
  9. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  10. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  1. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 11 085
  2. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 7 502
  3. Vedci skúmali slovenskú magnéziovú minerálku. Výsledok prekvapí. 6 205
  4. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 877
  5. Pätnásť miest v Rakúsku na letné potulky 4 625
  6. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 3 989
  7. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 3 583
  8. Od Česka až po Jadran 3 309
  9. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu? 2 571
  10. Nový Volkswagen Polo GTI prináša radosť z jazdy s dvojlitrom! 2 471