čohosi, čo mnohí pokladajú za živú bytosť – ľudské embryo.
Na pozadí tohto konzervatívno-liberálneho sporu vynikajú najnovšie pokusy v niekoľkých amerických laboratóriách. Vedcom sa totiž podarilo odobrať dospelým pacientom zárodočné bunky z krvi a „opraviť“ ich nefunkčný imunitný systém. Najnovšie vydanie odborného časopisu Nature Cell Biology prináša štúdiu vedeckého tímu pod vedením Freda Millera z McGill University v kanadskom Montreale. V nej sa uvádza, že sa vedcom podarilo získať zárodočné bunky z tráviacich orgánov myši a chrbta a premeniť ich na neuróny, svalové a tukové bunky.
Vedci tiež zistili, že na nervové bunky je možné zmeniť aj flexibilné zárodočné bunky ľudskej kože (z hlavy, pod vlasmi). Znamená to, že zárodočné bunky dospelého jedinca majú tiež potenciál zmeniť sa na iné bunky organizmu, podobne ako embryonálne zárodočné bunky. Experimenty ukazujú, že v princípe je možné použiť na regeneráciu poškodených buniek akékoľvek „dospelé“ zárodočné bunky, ktoré sú ľahko dostupné, bez nutnosti klonovať ľudské embryá.
Použitie vlastných zárodočných buniek je navyše bezpečnejšie ako použitie umelo vypestovaných embryonálnych buniek, pretože organizmus ich ľahšie prijme; embryonálne bunky by totiž mohol imunitný systém považovať za cudzorodé a zničiť ich. Ako však odborníci upozorňujú, dospelé zárodočné bunky, napríklad kožné, majú tendenciu zmeniť sa na bunky kože, kým embryonálne zárodočné bunky takúto tendenciu nemajú a môžu nahradiť akékoľvek bunky organizmu. Zaujímavosťou je, že McGill University poskytla patent súkromnej spoločnosti Aegera Therapeutics.
(Reuters)
