Mnoho biológov sa zhoduje v tom, že postup „výroby“ alebo oživenia dávno vyhynutých prajašterov pomocou DNA je a zrejme aj ostane nereálny. V thrilleri Jurský park vedci klonujú dinosaurov z DNA, ktorá sa zachovala v krvi komára zaliateho v jantáre. Podľa súčasných poznatkov je však nemožné, aby sa DNA zachovala v takej podobe, aby z nej bolo možné vyklonovať normálneho jedinca pretože chemické procesy prebiehajúce v mŕtvych bunkách postupne DNA deformujú.
Po schodisku evolučnej špirály
Lenže na horizonte „vedy budúcnosti“ – genetiky – sa črtá nový nástroj, ktorý by mohol pomôcť priviesť na svet prehistorické organizmy. Vedci sa začínajú vážne zaoberať myšlienkou rekonštrukcie pravekých živočíchov, napríklad dinosaurov, pomocou génov súčasných živočíchov.
„V najbližších 50 až 100 rokoch bude pravdepodobne možné zmeniť DNA napríklad kuraťa natoľko, že sa bude podobať DNA dinosaura,“ hovorí pre BBC David Stern, evolučný biológ z Princeton University v USA. Princíp je pomerne jednoduchý; sledovaním genetických zmien pôjdeme „dolu“ po evolučnom strome až k prehistorickým zvieratám, z ktorých sa ich moderní potomkovia vyvinuli. To znamená, že genetickí inžinieri budú sledovať tieto evolučné genetické zmeny v DNA súčasných živočíchov (ale rovnako aj rastlín) a „opravovať“ ich, až kým sa nedostanú k DNA, povedzme, tyranosaura.
* Dinosaury sa na Zemi objavili pred 230 miliónmi rokov
* Vyhynuli pred 65 miliónmi rokov pravdepodobne následkom zrážky Zeme s asteroidom alebo kométou
* V súčasnosti j e známych približne 700 druhov dinosaurov a ich potomkov
* 75 percent z nich už vyhynulo
Rekonštrukcia dinosaura
Pri tomto procese je potrebné zistiť, akým spôsobom sa gény menili a mutovali; treba si uvedomiť, že napríklad sliepka aj jašterica pravdepodobne pochádzajú z toho istého predka. Ak sa teda podarí objaviť genetický mechanizmus, ktorý z jedného predka vytvoril také zdanlivo rozdielne živočíchy, ako je sliepka a jašterica, dostaneme skvelý východiskový materiál pre rekonštrukciu dinosaura.
Ako nedávno vedci oznámili v časopise New Scientist, v tomto smere sa už dosiahli čiastočné výsledky. Tímu amerických biológov sa napríklad podarilo „vypestovať“ zárodok zuba zo zobáka embrya kuraťa. Zobák u vtákov totiž vznikol z určitého typu zubov pred 60 miliónmi rokov.
Je zatiaľ ťažké predpovedať, do akej miery by sa takto vytvorený dinosaurus podobal na skutočného prehistorického predchodcu. Táto otázka preto naráža na nemalé etické problémy. Máme právo priviesť na svet bytosti, ktoré nikdy na Zemi nežili a ktoré by bez zásahu do genetickej výbavy ani nikdy v budúcnosti nevznikli?
Transgénické zvieratá
Je možné, že ovládnutie genetických mechanizmov živej hmoty a biomolekulárna revolúcia, ktorá prebieha pred našimi očami, raz umožní realizovať dávne mýty a sny o stvorení bájnych bytostí. Ľudia do génov živých organizmov zasahovali odpradávna zušľachťovaním rastlín, ktoré ich živili, a chovom zvierat, ktorými sa obklopovali. Pes, napríklad, bol domestifikovaný pravdepodobne pred približne 12-tisíc rokmi, zo šedého vlka (Canis lupus). Intenzívnym krížením vzniklo nespočetné množstvo rôznych rás, podľa potreby alebo ľubovôle ich pánov. Keď človek pred zhruba 10-tisíc rokmi prešiel z loveckého spôsobu života na usadlý, poľnohospodársky spôsob, vytvoril nové odrody najrozličnejších rastlín. Trvalo to však tisíce rokov. Ale veda 3. tisícročia nám umožní prvýkrát zasiahnuť do samotného „kódu života“ priamo, prostredníctvom nových technológií. Nebude problémom prenášať gény z jedného druhu alebo rasy do iného. A bude to trvať nanajvýš niekoľko mesiacov. Súčasná veda predpokladá, že život na Zemi sa vyvinul z jednej DNA alebo RNA molekuly. Preto sa táto molekula jedného druhu môže šíriť v genóne iného. Doslova v priebehu niekoľkých hodín bude biotechnológia schopná vytvoriť to, čo prirodzená evolúcia vyvíjala milióny rokov. Na svet tak môžu prísť transgénické zvieratá, ktoré po Zemi ešte nikdy nechodili.
Zatiaľ poznáme kompletný genóm (súbor génov) len niekoľkých rastlín a živočíchov (vrátane človeka, aj keď zatiaľ len čiastočne). Avšak už v roku 1976 vedci z Fox Chase Cancer Institute vo Filadelfii (USA) vytvorili zmenenú myš, keď do embryonálnych buniek normálnej myši vniesli vírus leukémie. Experiment po istom čase ukázal, že genóm tejto myši sa zmenil. Vývoj v oblasti molekulárnej biológie a genetiky napreduje raketovým tempom.
Objavia sa teda na Zemi skutočné minotaury, chiméry alebo nové druhy zvierat?
Je ťažké predpokladať, že sa genetický výskum zastaví v dôsledku akéhokoľvek vládneho nariadenia alebo legislatívnym zásahom. Vlády tých štátov, ktoré si tento nákladný výskum môžu dovoliť, budú musieť pristúpiť na liberálnejšie pravidlá. Inak hrozí, že sa genetický výskum presunie do „undergroundu“ tajných frankensteinovských laboratórií kdekoľvek na svete, trebárs aj pod hladinou oceánu. Nakoniec tí, ktorí majú strach z „diablových experimentov“, sa možno raz radi prevezú jurským parkom a do záhrady zasadia tridsaťmetrovú prasličku.
MICHAL ŠERŠEŇ
(Autor je vedecký pracovník na FMFI a šéfredaktor magazínu 5D.SK)
