Londýn 14. augusta (TASR) - Len pred piatimi rokmi vyhlásil internetový nadšenec John Barlow tzv. Deklaráciu nezávislosti na internete, pripomína dnes v článku, ktorý sa venuje hraniciam na medzinárodnej počítačovej sieti, britský týždenník Economist.
Bol to dobre mienený dokument vystihujúci ducha doby, ktorá od internetu očakávala nové médium šíriace po celom svete, bez ohľadu na fyzické hranice, slobodu a demokraciu. Vtedy sa ešte verilo, že internet pomôže pri podrývaní autoritárskych režimov, zvýši schopnosť štátov vyberať efektívne dane a bude pomáhať pri obchádzaní najrôznejších foriem vládnej regulácie.
Nové technológie sa však nevyhli ani internetu. Zlepšila sa síce rýchlosť prenosu dát do počítačových sietí a ochrana užívateľov internetu pred vonkajšími narušiteľmi. Začali sa používať nové marketingové metódy, ktoré cielene oslovujú len vybrané osoby. Všetky tieto technológie majú obyčajný komerčný účel, píše Economist. No niektoré z nich poskytli vládam možnosť dostať časti internetu pod svoju kontrolu.
Teda tá istá technológia najrôznejších imaginárnych múrov, ktoré chránia firemné siete - tzv. firewall - sa napríklad v Číne využíva na izolovanie miestnej počítačovej siete od ostatného internetového sveta. Economist cituje správu americkej Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier, ktorá nedávno spracovala štúdiu o prístupe Číňanov na internet. Ukázalo sa vraj, že čínske úrady sú schopné výrazne obmedziť, až takmer úplne zamedziť možnosti vyjadrenia nesúhlasných názorov s oficiálnou čínskou politikou na internete.
Podobne sa internet filtruje a cenzuruje v Singapure a Saudskej Arábii. Južná Kórea zakázala prístup na stránky stávkových kancelárií a v Iráne sa nesmú počítačov s prístupom na medzinárodnú sieť dotýkať deti.
Prekážky však internetu nekladú len autoritatívne režimy, tvrdí Economist. Vo Francúzsku sudca prikázal americkému internetovému portálu Yahoo!, teda jednej z akýchsi vstupných brán do sveta internetu, aby zabránil predaju nacistických memorabilií na svojich stránkach vo Francúzsku.
Sudca mal na mysli zavedenie technológie na určenie, z ktorej krajiny sa užívateľ na internet pripája. I keď tieto programy zatiaľ nie sú dokonalé, už teraz dokážu určiť krajinu pôvodu užívateľa surfujúceho na internete v siedmich až deviatich prípadoch z desiatich, uzatvára Economist.
