Súbory s príponami JPG, GIF, PNG či BMP pozná asi každý užívateľ počítača - všetko sú to formáty pre obrázky. Či už ide o obrázok na ploche Windows, akékoľvek obrázky a ikony v programoch alebo ľubovoľnú grafiku na WWW stránkach, všetko je to uložené v jednom z elektronických formátov obrázkov. Načo je však týchto formátov také množstvo?
V prvom rade preto, že najmä v začiatkoch počítačovej grafiky používal takmer každý program vlastný formát. Keby to bol jediný dôvod, možno by sa časom dokázali všetci zhodnúť na jedinom univerzálnom formáte. Dôvodom, prečo takéto formáty treba aspoň dva (ale v praxi oveľa viac), je kompresia. Potreba kompresie obrázkov sa nestratila ani s príchodom veľkých operačných pamätí a pevných diskov. Obrázok rozmerov 1024x768 bodov, čo je odporúčané rozlíšenie pre 17-palcové monitory, má v plných farbách veľkosť 2,2 megabajtu. Obrázky používané pre tlač majú často mnohonásobne väčšie rozmery, pričom veľkosť súboru rastie geometricky.
Druhy kompresie
Existujú dva základné druhy kompresie: stratová a bezstratová. Každá má svoje výhody a nevýhody.
Stratová kompresia, ako už jej názov napovedá, vynecháva pre ľudské oko menej dôležité časti obrázku, vďaka čomu môže dosahovať výbornú kompresiu pri minimálnej strate kvality. Vhodná je najmä na fotografie. Veľmi dôležitý je tu stupeň kompresie: čím vyššia kompresia, tým nižšia kvalita, ale aj menšia veľkosť výsledného súboru. Dominantným formátom v tejto skupine je JPEG (súbory s príponou JPG).
Bezstratová kompresia pracuje podobne ako archivačné programy (ZIP, RAR), takže umožňuje pôvodný obrázok zrekonštruovať bez jedinej zmeny. Jej nevýhodou je nižšia kompresia fotografií. Niektoré formáty síce tiež umožňujú nastavenie kompresie, to však ovplyvňuje iba veľkosť súboru (i keď ani zďaleka nie tak výrazne ako u stratovej) a rýchlosť kompresie a dekompresie (pri zobrazovaní). Vo väčšine prípadov je vzhľadom na výkon súčasných počítačov najlepšie zvoliť najvyššiu kompresiu. Najznámejšími formátmi tohto druhu sú GIF, PNG a TIFF (prípona TIF).
Keď strata môže byť ziskom
Aj keď to môže vyzerať, že výsledkom stratovej kompresie je vždy menší súbor ako u bezstratovej, nie je to pravda. Platí to takmer stopercentne iba pri obrázkoch, na ktorých je „každý bod iný“, ako to býva napríklad pri fotografiách. Vtedy je aj pri nízkom stupni kompresie (vysokej kvalite) veľkosť súboru stratovej kompresie oveľa nižšia.
V prípade obrázkov so súvislými plochami jednej farby a ostrými hranami to už však väčšinou neplatí. Typickými príkladmi sú ostré kresby (bez tieňovania), schémy, screenshoty programov (obrázky z obrazovky počítača, aké nájdete na tejto strane) a podobne. Na takýchto obrázkoch sa stratová kompresia nielenže prejaví veľmi negatívne (hlavne ako „rozmazané“ okraje), ale navyše je veľkosť súboru často väčšia ako v prípade bezstratovej.
Pre úplnosť treba dodať, že v tomto článku sme sa zaoberali len tak zvanými rasterovými formátmi, čiže takými, ktoré ukladajú obrazové dáta bod po bode. Ich typickým znakom je, že po zväčšení „skockatejú“. Existujú ešte takzvané vektorové formáty, ktoré ukladajú informácie o jednotlivých objektoch parametricky, takže vyzerajú dobre pri ľubovoľnom zväčšení.
PETER VALACH(pvalach@cdtip.sk)
