
S počasím sa čosi deje. Má roztápanie ľadovcov či vzostup hladiny oceánu na svedomí človek?
FOTO - ARCHÍV
a Saturn sú viditeľné počas prvej polovice noci v súhvezdí Býka hneď vedľa červenkastej hviezdy Aldebaran (Aldebaran alebo tiež „Oko býka“ je najjasnejšou hviezdou súhvezdia Býk a je 36-krát väčšia ako Slnko). Mars je vo februári pozorovateľný v druhej polovici noci v súhvezdí Váh. Mesiac je v splne 8. 2., v poslednej štvrti 15. 2. a v nove 20. 2.
Okrem planét a Mesiaca je na zimnej februárovej oblohe niekoľko mimoriadne pekných objektov. Azda najkrajším je súhvezdie Orión, ktoré je o 19.30 h presne nad južným obzorom. V súhvezdí sa nápadne vyníma tzv. Pás Orióna, ktorý tvoria tri hviezdy. Najjasnejšou hviezdou tohto súhvezdia je Betelgeuze, ktorá mení svoju jasnosť každých 5-6 rokov. Väčšina hviezd v Orióne sú mladé a horúce hviezdy bielej a modrej farby. Už malým ďalekohľadom je možné pod pásom Orióna nájsť peknú hmlovinu M32, v ktorej práve vznikajú nové hviezdy. Za jasnej noci a mimo svetiel mesta je táto hmlovina viditeľná dokonca aj voľným okom.
Tesne nad Jupiterom, v súhvezdí Býka, sa nachádza otvorená hviezdokopa Plejády, ktorú tvorí šesť hviezd viditeľných voľným okom. Tento útvar veľkosti mesačného splnu si niektorí zamieňajú so súhvezdím Malý voz, pre ich podobnosť; Plejády sú však na oblohe oveľa menšie ako Veľký voz. V tomto súhvezdí sa nachádza aj zaujímavý objekt - Krabia hmlovina. Ide o pozostatok po výbuchu supernovy z roku 1054, ktorý pozorovali čínski astronómovia. V centre hmloviny je tzv. pulzar, hviezda veľkosti niekoľkých kilometrov, ktorá sa okolo svojej osi otočí 30-krát za sekundu (!). Jeden kubický centimeter hmoty tejto vybuchnutej hviezdy by na Zemi vážil niekoľko stoviek ton. Hmlovina sa dá pozorovať len astronomickým ďalekohľadom. Dobre viditeľný je aj tzv. Zimný trojuholník, ktorý tvoria hviezdy Betelgeuze zo súhvezdia Býka, Sírius zo súhvezdia Veľkého psa a Procyon zo súhvezdia Malého psa. Sírius je najjasnejšou hviezdou celej severnej oblohy. (mse)