Nielen zemská atmosféra, ale aj debata o globálnom otepľovaní je čoraz horúcejšia. Väčšina vedcov z tzv. „hlavného prúdu“ je presvedčená, že otepľovanie planéty majú na svedomí skleníkové plyny, najmä populárny oxid uhličitý. Ako zvyčajne, problém ani zďaleka nie je čierno-biely. To, že sa v posledných rokoch s počasím čosi deje, je očividné. Roztápajú sa ľadovce v Antarktíde aj v Arktíde. Je možné, že stúpa hladina svetového oceánu, turbulencie atmosféry sú častejšie a výstrednejšie ako kedysi. S väčšou frekvenciou sa v rôznych častiach sveta striedajú extrémne suchá a záplavy. Má to všetko na svedomí človek a jeho aktivity?
Údaje môžu byť nadsadené
Z vedeckého sveta sa však ozývajú hlasy, ktoré spochybňujú hlavnú úlohu skleníkových plynov v procese klimatických zmien. Tie môžu byť podľa niektorých vedcov dôsledkom zvýšenej činnosti Slnka, dlhodobých (a zatiaľ neidentifikovaných) cyklov vo vývoji Zeme alebo jednoducho žiadne klimatické zmeny nie sú. Zástancovia „skleníkového“ otepľovania totiž vo svojich predpovediach a modeloch počasia využívajú zväčša meteorologické údaje z pozemských staníc. Navyše, väčšina meteorologických staníc na svete sa nachádza v blízkosti miest a urbanistických centier, ktoré samy osebe teplo do okolia vyžarujú. Preto môžu byť klimatické údaje, s ktorými sa v modeloch počíta, značne nadsadené. Modely založené na údajoch zo satelitov a stratosférických balónov totiž žiadne zvýšenie teploty atmosféry nenaznačujú. Pozemské stanice merajú priebeh teploty na zemskom povrchu, prípadne tesne nad ním, kým satelity a balóny prinášajú údaje o teplote vyšších vrstiev atmosféry – troposféry, až do výšky 8 kilometrov. Väčšina klimatických modelov predpokladá, že teplota troposféry by mala vzrastať rovnako ako teplota povrchu planéty, čo sa však nepozoruje (!).
Zníženie emisií nebude mať veľký vplyv
Ďalším problémom, ktorý do fenoménu otepľovania vnáša nejasnosti, sú počítačové modely, ktoré sa na predpovedanie vývoja klímy používajú. Kritici poukazujú na fakt, že zemská atmosféra je priveľmi komplikovaný a komplexný systém na to, aby ho bolo možné reálne simulovať v súčasných počítačoch.
Slneční astronómovia, ktorí študujú našu domovskú hviezdu, Slnko, upozorňujú, že zdroj klimatických zmien môže byť celkom mimo našej planéty. Nie je vylúčené, že slnečná aktivita má na svedomí mnohé z javov, ktoré sme doteraz pripisovali civilizácii. V posledných dvadsiatich rokoch sa do vesmíru vypustilo niekoľko úspešných sond, ktoré monitorujú činnosť Slnka (najúspešnejšou je sonda SOHO, veľkosti autobusu, ktorá vo vzdialenosti takmer 1,5 milióna kilometrov od Zeme, 24 hodín denne monitoruje Slnko). Zistilo sa, že magnetické pole Slnka a elektricky nabité častice, ktoré vznikajú v slnečných erupciách, dokážu výrazne znížiť počet lúčov tvrdého kozmického žiarenia dopadajúceho do atmosféry Zeme z vesmíru. Kozmické lúče pri dopade reagujú s molekulami vzduchu v atmosfére, pričom vznikajú nové častice, ktoré slúžia ako kondenzačné jadrá. Z týchto jadier vznikajú zárodky mrakov, ktoré ochladzujú Zem. Ak sa teda intenzita kozmických lúčov zníži, vytvorí sa menej mrakov a atmosféra sa prehrieva. Inými slovami: zvýšená slnečná aktivita – menej kozmických lúčov – menej mrakov – otepľovanie atmosféry. Slnko dosahuje maximálnu 11-ročnú fázu svojej aktivity práve v týchto mesiacoch. To znamená, že okolie našej planéty je bombardované energetickými časticami a plazmou zo Slnka. „Zníženie emisií skleníkových plynov do atmosféry bude mať oveľa menší vplyv na klímu Zeme, ako si niektorí predstavujú,“ hovorí Paal Brekke z Európskej kozmickej agentúry ESA.
Znižovanie škodlivín alebo alternatívne zdroje?
Kde je pravda? Prebiehajú klimatické zmeny alebo nie? A ak áno, kde je ich príčina? Otepľovanie je v súčasnosti taká medializovaná téma, že sa dostala do sféry záujmu najmocnejších tohto sveta. Spomeňme nedávny summit o klimatických zmenách v holandskom Haagu, ktorý sa skončil totálnym krachom. Problém rozhádal rôzne skupiny odborníkov aj laikov. Politici z neho vytĺkajú kapitál. Znižovanie emisií sa stalo výnosným biznisom, na projekty znižovania emisií sa dávajú astronomické sumy. Prinajmenšom na medializovanie problému otepľovania. Azda by bolo rozumnejšie zamerať sa nielen na znižovanie emisií škodlivých látok do ovzdušia, ale aj na rozumné využívanie energie a hľadanie alternatívnych zdrojov.
MICHAL ŠERŠEŇwww.5d.sk
