Záhadný tmavý pás na planéte Pluto

Najvzdialenejšia planéta Slnečnej sústavy, Pluto, ktorú ako jedinú z rodiny planét doteraz nenavštívila žiadna pozemská sonda, pomaly odhaľuje svoje tajomstvá. Astronómovia vytvorili mapu tejto planéty a zistili, že na jej južnej pologuli sa nachádza záhadný tmavý pás. Z predošlých pozorovaní bolo známe, že povrch planéty je pokrytý ľadom, ktorý je vytvorený z dusíka a oxidu uhoľnatého. Je možné, že tmavý pás na južnej pologuli je miestom, kde je ľad pokrytý vrstvami, ktoré môžu obsahovať zložitejšie molekuly. Pluto je také vzdialené od Zeme, že obrázky jeho povrchu sú rozmazané, dokonca aj v Hubbleovom vesmírnom ďalekohľade. V rokoch 1985 až 1990 však bola vzájomná poloha Pluta a jeho mesiaca Charona taká, že zo Zeme bolo možné pozorovať prechody Charona pred diskom Pluta. Z variácií svetla, ktoré z Pluta prichádzalo, boli vedci z Research Institute v americkom Bouldere schopní vytvoriť mapu jeho povrchu. Práve na základe tejto mapy, ktorú vyhotovili v niekoľkých farbách, bol objavený tmavý pás. Americký úrad pre letectvo a vesmír (NASA) sa rozhodol koordinovať medzinárodnú misiu k tejto planéte, ktorá by mala dosiahnuť Pluto niekedy v roku 2015. Vesmírna sonda by na svojej misii mala preskúmať aj Charon a menšie ľadové telesá Slnečnej sústavy v tzv. Kuiperovom páse, ktoré sa nachádzajú za obežnou dráhou Pluta. Astronómovia upozorňujú, že ak sa sonde nepodarí dosiahnuť Pluto pred rokom 2020, najbližšia vhodná príležitosť navštíviť túto „poslednú“ planétu sa naskytne až o ďalších 230 rokov. Dôvodom je vzájomná poloha telies v Slnečnej sústave, ktoré pri takýchto ďalekých vesmírnych misiách slúžia ako ich urýchľovače. Na to, aby akákoľvek sonda dosiahla vzdialené planéty našej hviezdnej sústavy v rozumnom čase, potrebuje dostatočnú rýchlosť, ktorá je raketovými motormi nedosiahnuteľná. Na urýchľovanie sond sa používa gravitačné pole planét, okolo ktorých sonda práve letí. Druhým dôvodom je fakt, že atmosféra Pluta je „rozmrznutá“ len počas 30–40 rokov; po väčšinu svojej obežnej doby je totálne zamrznutá, čo by znemožnilo jej štúdium. Keby sonda odštartovala v roku 2004, dosiahla by Pluto už v roku 2012, teda o osem rokov. Inak by cesta trvala takmer 12 rokov. Pluto má priemer 2274 kilometrov a vo vzdialenosti 6 miliárd kilometrov obehne okolo Slnka raz za 248 rokov. Planéta bola objavená v roku 1930.