Vysoký dôstojník kriminálnej polície v jednom slovenskom meste sa dostal do sporu s podnikateľom Petrom. V záujme jeho diskreditácie a získania informácií pre podnikateľskú konkurenciu sa rozhodol, že si dá urobiť výpisy z hovorov z Petrovho mobilu a následne ho bude aj odpočúvať.
Policajtovi sa podarilo zistiť, že Peter niekoľkokrát telefonoval s Jurajom. Toho polícia podozrievala z trestnej činnosti. Či telefonáty súviseli s prekračovaním zákona a či Peter vedel o možnej Jurajovej trestnej činnosti, policajt nevedel a ani nezisťoval.
Keďže podľa zákona musí žiadosť o výpisy a rovnako aj o odpočúvanie schváliť sudca na základe podkladov predložených kriminálkou, do žiadosti pre sudcu použil policajt informácie z preverovania Juraja. Sudca žiadosť schválil a potom už veľa nechýbalo, stačilo už len napísať list mobilnému operátorovi, u ktorého mal Peter mobil zaregistrovaný so žiadosťou o výpisy a o odpočúvanie. Na konci žiadosti, samozrejme, nechýbala veta: „Vzhľadom na to, že ide o zvlášť závažný trestný čin, žiadam o vyhovenie žiadosti v čo najskoršom termíne.“
Jurajove telefonáty, ale aj zoznamy telefónnych čísel sa tak dostali k policajtovi. Ten si potom zistil, s kým Juraj telefonoval a od koho mohol mať informácie. Odposluchy sa „za úplatu“ ocitli u Jurajovej konkurencie.
(ldi)
