(15,5 percenta) a v Estónsku (13,5 percenta).
Podľa rovnakej štatistiky surfovalo po internete 9,7 percenta Čechov, až 26,3 percenta Estóncov, 13,5 percenta Poliakov, 13 percent Slovákov a 15 percent Slovincov.
Štatistický úrad EÚ Eurostat uviedol, že zatiaľ čo počítače pribúdajú v kandidátskych krajinách podstatne rýchlejšie, ako v EÚ, pripojenie na internet tak rýchlo nenarastá, pretože ceny sú v mnohých krajinách príliš vysoké vinou monopolu domácich telekomunikačných firiem.
Napríklad v Českej republike, v Poľsku a Maďarsku stojí pripojenie na internet o čosi viac ako v Európskej únii, približne 42 dolárov za 20 hodín mesačne. Pri zohľadnení kúpyschopnosti obyvateľstva však pripojenie v týchto krajinách predstavuje dvojnásobok priemeru únie.
Eurostat si všimol, že kandidátske krajiny strednej a východnej Európy naďalej ako celok výrazne zaostávajú za EÚ (pomer používania počítačov je 5:25 percentám a internetu 6,7:24,3 percenta), panujú však medzi nimi obrovské rozdiely. Napríklad Bulharska, Turecka a hlavne Rumunska sa počítačová revolúcia dotýka zatiaľ iba okrajovo.
Závratne sa v kandidátskych krajinách šíria mobilné telefóny - ich počet vzrástol v období rokov 1995 až 2000 31-násobne, zatiaľ čo v EÚ iba 11-krát. Napriek tomu na stovku obyvateľov pripadlo vlani v 15 krajinách únie 62,6 mobilu, zatiaľ čo napríklad v ČR malo mobil 29,2 percenta ľudí, v Slovinsku 57,4 percenta a v Bulharsku iba 8,2 percenta. Eurostat neposkytuje porovnanie medzi kadidátmi a jednotlivými členmi EÚ. (čtk)
