V modernej budove v centre indického mesta New Delhi sedia za počítačmi čerství dvadsiatnici a cez vysokorýchlostné internetové spojenie telefonujú so zákazníkmi, odpovedajú na ich e-maily alebo podávajú informácie prostredníctvom instant messagingu. Pracujú v jednom z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odvetví v Indii – v oblasti manažmentu vzťahov so zákazníkmi – kde vďaka internetu nachádzajú mnohé firmy v tomto štáte zlatú baňu.
Vďaka množstvu kvalifikovaných absolventov univerzít, ktorí dokonale ovládajú angličtinu, a v porovnaní s USA mimoriadne nízkym mzdovým nákladom si indické firmy najíma čoraz viac veľkých amerických spoločností, aby na diaľku obsluhovali ich zákazníkov.
„Kľúčovým zdrojom v celej internetovej ekonomike sú ľudia… a pri takom obrovskom množstve spoločností v Amerike, ktoré potrebujú zákaznícky servis, je dopyt po ľuďoch podstatne vyšší, ako ponuka,“ hovorí Prakash Gurbaxani, riaditeľ spoločnosti 24/7 Customer.com. Firmu založil minulý rok a už po pár mesiacoch zamestnával 400 ľudí. Vďaka neustále rastúcemu dopytu po takýchto službách predpokladá, že počet zamestnancov sa do konca roka zvýši na tisíc. V celej Indii pracujú v callcentrách a servisných službách pre amerických zákazníkov už desaťtisíce ľudí, podľa predpokladu by ich v roku 2008 malo byť viac než milión.
Podľa samotných Indov ich krajinu pri poskytovaní podobných služieb favorizujú nielen nízke náklady na pracovnú silu a dostatok talentovaných mladých ľudí, ale aj niektoré kultúrne špecifiká.
„Na rozdiel od západných krajín napríklad nemáme systém masových sviatkov. Môžeme preto poskytovať služby aj počas dovolenkových období a sviatkov, keď majú iné firmy veľké problémy nájsť pracovnú silu,“ povedal K. Ganesh, riaditeľ CustomerAsset.Com.
Ako povedal K. Ganesh, podľa štúdie Yankee Group sa viac než dve tretiny zamýšľaných internetových transakcií zruší, pretože zákazník nedostane v kritickom momente podporu, odpoveď na svoju otázku či problém.
„Niektorí predajcovia skontaktujú ľudí, ktorí u nich nakupovali na Vianoce, až vo februári, aby im povedali, že tovar, ktorý si objednali, už dávno nemajú,“ povedal.
„Pracovná sila nás v Indii stojí o polovicu menej, ako v Spojených štátoch, pritom treba upozorniť, že tu ľudia nepracujú v žiadnych zaprášených garážach, kde by boli natlačení po stovkách,“ hovorí K. Ganesh, ktorý pred založením CustomerAsset pracoval v globálnej telekomunikačnej firme.
Zamestnanci sú plne zaškolení na podporu toho-ktorého produktu a pracujú v administratívnych budovách s najvyšším komfortom v Indii. Z univerzít už prichádzajú s dokonalou znalosťou angličtiny, v rámci zaškoľovania ich ešte učia špeciálne frázy, zoznamujú s kultúrnymi zvyklosťami ich zákazníkov a trénujú ich dokonca aj v správnom prízvuku, aby vyhovoval ich klientom. Využívajú aj špeciálny softvér od firiem ako Kana Communications alebo Talisma, ktorý pomáha nájsť odpovede na otázky zákazníkov.
Podľa riaditeľa firmy Daksh.com Sanjeev Aggarwal by mohla byť slabou stránkou indických firiem len garancia bezporuchovosti a nepretržitého fungovania systémov. Samozrejmosťou sú síce viacnásobné zálohové systémy a vlastné prenajaté okruhy garantujúce nepretržité pripojenie na internet, ale, ako povedal S. Aggarwal, „naše telekomunikácie sú stále nočnou morou“.
(reuters)
