Pred svetovým poľnohospodárstvom stojí úloha ešte o niekoľko desiatok percent zvýšiť produkciu, no bez ďalšieho poškodzovania prírodného prostredia a výrazne znížiť jeho súčasné zaťaženia odpadmi. V tomto ohľade predstavujú vážny problém organické odpady z veľkochovov ošípaných. Unikajú buď priamo do kanalizácie a odtiaľ do vodných zdrojov, alebo sa tam dostávajú nepriamo splavom z polí, ak sa používajú ako hnojivá. Výsledkom je nárast obsahu fosforu vo vodných tokoch a stojatých vodách, ktorý v nich spôsobuje takzvanú eutrofizáciu, premnoženie rias. Tie z vody nadmerne odčerpávajú kyslík, a tak úplne rozvracajú prirodzené vodné ekosystémy. Navyše produkujú skleníkové plyny. Ošípaným totiž chýba enzým fytáza, potrebný na strávenie fytátov, ktoré sú hlavným zdrojom fosforu v rastlinnom krmive. Ich výlučky preto obsahujú množstvo fosforu. Chovatelia sa to usilujú napraviť pridávaním fytázy do krmiva, čím dosiahli pokles obsahu fosforu vo výlučkoch ošípaných o 56 percent.
Ďalší veľký krok žiaducim smerom uskutočnil tím 15 kanadských a dánskych vedcov vedený Cecilom Forsbergom z University of Guelph (Ontário, Kanada). Prvým autorom výslednej štúdie je Serguei Golovan z tej istej inštitúcie. Vyvinuli transgenické ošípané – prvú skupinu tvorilo 33 prasiatok – s génom PSP/APPA, ktorý je promotérom bielkoviny vylučovanej príušným tkanivom a súvisí s génom fytázy appA baktérie Escherichia coli. Takmer polovica transgenických prasiatok vylučovala vo veku 7-11 dní v slinách toľko fytázy, že jej účinky jednak plne zabezpečili z bežného rastlinného krmiva množstvo fosforu potrebné pre zdravý rast prasiatok, čím odpadla potreba anorganických fosforových prísad do krmiva, a jednak až o 75 percent znížili množstvo fosforu v ich výlučkoch (voči netransgenickým prasiatkam).
Tento úspech demonštruje výkonnosť biologického prístupu a efektivitu genetického inžinierstva pri riešení ekologických problémov spôsobených poľnohospodárskou veľkoprodukciou.
(Nature Biotechnology, zu)
