ť sexuálnu túžbu, ktorá sa tomuto orgánu pripisuje na Západe, je však iba ilúziou.
„Zabíjanie týchto zvierat je nanič, pretože afrodiziaká pochádzajúce z tohto výrastku sú čistou legendou,“ potvrdzuje špecialista na nosorožce Alain Zecchini, ktorý pracuje vo Svetovom zväze pre prírodu (UICN). „Rozšírili ju niektorí obchodníci v 19. storočí, keď sa snažili predať úlovky z pytliačenia.“ Pritom však „na uvoľnenie účinného prejavu mužského libida sú nepochybne účinnejšie chemické produkty“, tvrdí Sylvain Mimoun z nemocnice v Cochine.
Ako liek na všetko slúžil roh tohto mocného bylinožravca tradične v Ázii – proti horúčkam, kŕčom, na hojenie vredov a rán a dokonca aj na liečenie nervových ťažkostí. „Je to nepochybne účinok placeba posilňovaný z generácie na generáciu, ktorý sa tradične prenášal,“ tvrdí Alain Zecchini.
Tieto fakty znepokojujú francúzsky výbor UICN, ktorý sa rozhodol navrhnúť plán záchrany nosorožcov. A nejde pritom o zanedbateľnú záležitosť.
Ak sa podarí zhromaždiť dostatok financií, urobia odborníci systematickú identifikáciu zvierat, a to zo zeme aj z vrtuľníka. Jedince, ktoré sa podarí objaviť, potom veterinári uspia injekciami v strelách. Zvieratá prevezú helikoptérami do oplotenej rezervácie s rozlohou 27 000 hektárov, kde ich budú v prirodzenom prostredí chovať pod prísnym dozorom „protipytliackej“ brigády. Cieľom je rozmnožiť čierne nosorožce na päťdesiatku zvierat, ktoré prepustia do voľnej prírody o 50 rokov.
Ak sa preruší dopyt po ázijských liekoch, už nikdy nikto nebude tieto zvieratá zabíjať. Nebude ich treba vybíjať. Rovnako ako srnčiatka pre ich pižmo, medvede či ropuchy pre žlč či tulene pre ich penis.
(čtk)
