ej fotografie.
Nie že by komunikácia fotografie neexistovala. Existovala, a už minimálne pred 50 rokmi. Fototelegrafným prenosom sa šírili a posielali z jedného konca Zeme na druhý fotografie do novín či pre potreby polície. Bol to proces amplitúdovej, neskôr aj frekvenčnej modulácie. Dĺžka vysielania fotografie závisela od zvolenej rýchlosti prenosu, a ten zasa od parametrov spojenia a veľkosti fotografie - aj 20 minút. Kvalita prenesenej, hoci len čiernobielej fotografie až do osemdedsiatych rokov odrážala stav prenosovej cesty, kvalitu použitých zariadení a veľmi často aj úroveň servisných technikov, ktorí zariadenia pravidelne nastavovali. Prvé systémy pracovali so záznamom na negatív, neskôr i na pozitív, dokonca aj s použitím zápisu laserovým lúčom. Ich kvalitatívnu hladinu však mohla prekonať iba digitalizácia. Zosnímanie - zoskenovanie fotografie alebo filmového políčka a poslanie získaného dátového objemu počítačovými sieťami, to bol prvý krok vyššie. Dal sa navoliť informačný objem podľa cieľového určenia, a požadovanej kvality. Na jedno políčko filmu predstavoval od 50 kilobajtov až po desiatky megabajtov. Pre čiernobielu tlač v novinách stačilo najprv 50 až 100 kilobajtov vo formáte JPEG, ktorý sa stal hlavne v Európe nepísaným normálom. Pre farebnú tlač a do luxusných periodík to už boli megabajtové objemy a pre reklamnú fotografiu a profesionálnu tlač v obrazových publikáciách skôr formáty TIFF a EPS vo veľkostiach rádovo desiatok megabajtov.
Digitálny prielom
V druhom kroku pristúpila potreba kvalitných softvérov pre úpravu digitálneho obrazu a ako posledná sa na scéne objavila a otázka získavania digitálneho obrazu už pri fotografovaní - priamo vo fotoaparáte. Kým prvé dve oblasti dominovali už v rokoch minulých, digitálny fotoaparát sa dostal na výslnie až teraz. Jeho cena je stále dosť vysoká a kvalita záberov ešte stále bojuje" s kvalitou klasického filmového políčka. Výnimkou z hľadiska kvality bola ešte vlani profesionálna oblasť, kde však cena fotoaparátov pre digitálnu fotografiu dosahovala (a ešte aj dosahuje) až niekoľko státisícok korún. Preto je ich rozšírenie zatiaľ značne obmedzené.
Photokina sa pokúsila o prielom v digitálnej fotografii hlavne z pohľadu amatérov. Odhaduje sa, že v roku 1999 sa iba v Nemecku, kde sa Photokina už roky pravidelne koná, sa vyrobilo vyše päť miliárd papierových fotografií. Podľa amerických štúdií sa očakáva strojnásobenie tohto počtu, hlavne vplyvom zmenenej psychiky užívateľov digitálnych systémov. Tie umožňujú okamžitú kontrolu nasnímaného obrazu, jeho zmazanie jednoduchým kliknutím a tak zvyšujú radosť z fotografovania zachádzajúceho až do divokého cvakania záberov. Tiež možnosť experimentovania, úpravy záberu a jeho okamžité poslanie do internetu majú zvýšiť dopyt po digitálnej technike. Masový rozmer sa však zatiaľ neočakáva, pretože konkurenciu filmu môžu priniesť iba kamery s rozlíšením lepším ako tri milióny bodov, alebo ako sa častejšie hovorí - pixelov, do ktorých sa obraz po prechode cez optiku rozloží a premenený na elektrický signál sa ďalej ukladá v digitálnej podobe do pamäťového média. Takáto kamera - fotoaparát však ešte stále stojí asi 1500 nemeckých mariek. Podľa expertov konkurenčná cena musí byť okolo 300 mariek.
Rozdiel v kvalite aj kvantite
Digitalizácia obrazu prinesie možnosti nielen kvalitatívne, ale aj kvantitatívne. Fotografie sa budú môcť ihneď preniesť do laptopu alebo klasického PC a odtiaľ po úprave, otextovaní, alebo aj bez neho, poslať priamo na internet, či ako SMS po mobilnej sieti alebo uložiť na disk a archivovať. Takáto informácia je odolná voči poškriabaniu filmu a všetkým s tým spojeným rizikám (vlhkosť, teplo, slnečné žiarenie, atď). Zjednocujú sa aj technológie manipulácie s obrazovou zdigitalizovanou informáciou, keďže klasický film alebo fotografia z neho sa dajú rovnako zoskenovať a spoločne ukladať na disk do PC, alebo napaľovať na CD. Ich komunikačná schopnosť v tejto podobe je neporovnateľná s tým, na čo sme boli donedávna zvyknutí, a rýchlosť presunu od odosielateľa k adresátovi je závislá iba od kvality spojovacích ciest a rýchlosti použitých modemov.
Prvý článok digitálneho reťazca je teda digitálny fotoaparát. Objavuje sa v rôznych podobách, pre rôzne použitie. Ako digitálny záznamník" ho predviedla firma Alptek a jeho veľkosť je porovnateľná s veľkosťou plniaceho pera. Dokáže urobiť až 80 záberov, síce nízkej kvality, no za cenu 179 mariek. Trocha lepší z hľadiska kvality je fotomobil firmy Samsung. Má hmotnosť 150 gramov a urobí 20 záberov s rozlíšením 350 000 pixelov, zatiaľ však bez možnosti priameho poslania do mobilnej siete. Objavilo sa aj detektívne očko" od firmy Visor s názvom Eyemodule. Stojí 400 mariek a pre malé rozmery je skôr vhodné ako skrytá kamera dodávajúca zábery nižšej kvality. Podobné určenie má minikamera Sony s rozmermi 20 x 60 milimetrov a hmotnosťou 26 gramov. Tento elektronický špión - trpaslík uloží 1000 obrázkov po 300-tisíc pixelov.
Trieda klasikov
Po tejto kategórii plnej kuriozít nasledovala na Photokine tá najrozšírenejšia, ktorej reprezentantov vídame aj v našich obchodoch. Spotrebiteľskú rovinu reprezentovali klasici" od 1,5 do 2,5 megapixelov so zvláštnym softvérom pre voľbu expozície, vyhotovením pre rôzne poveternostné podmienky alebo zvýšenou hĺbkou spracovania farebných zložiek. Väčšina z nich prekvapila aj profesionálov. Canon Power Shot G1 robí farebné obrázky s členením na viac ako jednu miliardu farebných tónov a Hewlett-Packard Smart 912 dokonca až na 70 miliárd tónov. Stúpajúca je aj kvalita snímacích čipov, ktoré už prekonávajú vlastnosti profesionálnych z minulého roka, čo svedčí o veľkom pokroku v oblasti technológie ich výroby. Zatiaľ čo 3,3 milióna pixelov platilo dodnes ako horná hranica tzv. hobby triedy, dnes má Olympus Camedia E-10 rozlíšenie determinované štyrmi miliónmi pixelov. Aj pamäte fotoaparátov sú veľmi dôležité, pretože rozhodujú, aké množstvo a akých veľkých obrázkov možno uložiť. Či už je to Smart karta alebo Memory Stick, ich veľkosti sa šplhajú do 64 megabajtov, pri kompaktnej Flesh karte do 200 megabajtov a pri IBM Microdrive je to až jedného gigabajtu. Takéto pamäťové kapacity už priamo núkajú ukladať nielen obrázky, ale aj videozáznam. Týmto smerom sa uberajú digitálne kamery Casio, Olympus, Canon a Sanyo, ktoré dávajú majiteľovi voľbu, buď uložiť tisícoky obrázkov, alebo 50 minútový videozáznam.
Aj v oblasti optiky nastalo podstatné zlepšenie. Namiesto bežných dvoj- a trojnásobných zoomov sú to dnes zoomy 4x, 6x, ba dokonca Mavica MV-CD 1000 od firmy Sony má zoom až desaťnásobný. Zo zvláštnych funkcií spomeňme vstavaný prehrávač MP 3 u Fuji FinePix 40i, alebo vodotesné telo na Kodaku DC 5000.
Objavili sa aj prvé pokusy o spojenie fotoaparátu s mobilom (Casio, Fujifilm, Kodak), ktoré umožňujú poslať obrazovú informáciu z fotoaparátu cez kábel a mobil do internetu, alebo dokonca cez infračervený port pri QV-3000 EX od Casia, ktoré už nepotrebuje ani kábel. Vrcholom technológie je zabudovanie čiernobielej digitálnej minikamery do náramkových hodiniek, čo predviedla firma Casio. Konštruktérov asi inšpirovali bondovky.
U nás ticho?
Aby sme prezentovali aj vrchol dokonalosti vhodný pre profesionálov a dostupný aj u nás, oslovili sme viaceré zastúpenia v SR. Aj napriek urgencii sa však ozvalo iba zastúpenie značky Fujifilm. Ich špičkovým najnovším produktom je digitálna profesionálna zrkadlovka FinePix S1 Pro hlavne pre profesionálov. Aj preto vychádza z overených objektívov Nikon F, ktoré sú v profesionálnej brandži u nás azda najpoužívanejšie. Jej senzor má 6,1 milióna pixelov a členenie farby je do hĺbky 24 bitov. Má dve pamäťové médiá a ich kapacita umožňuje uložiť buď 19 obrázkov veľkosti 18 megabajtov, alebo 741 obrázkov po 0,7 megabajtu, čo sú dve hraničné hodnoty. Okrem azda všetkých parametrov a vlastností požadovaných v tejto kvalitatívnej triede, treba spomenúť hľadáčik s uhlopriečkou 2 palce s rozlíšením asi 200-tisíc pixelov. Hmotnosť kamery je asi 800 gramov a jej cena 134 000 Sk bez DPH.
Digitálne kúzla
Máme kameru, máme záznam na médiu, no treba na ňom čo to upraviť, prípadne ho zmontovať s iným záberom. Dosiaľ sa kúzlilo" pod zväčšovákom v tmavej komore. Dnes sa tak deje v digitálnej tmavej komore", čiže na veľkej a nakalibrovanej obrazovke pripojenej ku kapacitne dobre vybavenému počítaču so správnym softvérom. Tých je už neúrekom, od jednoduchých a lacných pre amatérov až po hviezdu medzi hviezdami" - Adobe Photoshop, ktorého najnovšia Ver.5.5 stojí takmer 2000 mariek. Aj napriek vysokej cene ho používa väčšina DTP štúdií na celom svete i redakcie mnohých našich médií.
Pre amatérov, ktorí nechcú pirátsku kópiu na obsluhu pomerne náročného Photoshopu, však Photokina ponúkla aj viacero softvérov, ktoré im poslúžia rovnako dobre ako spomínaná hviezda". Je to napríklad Picture lt! 2000 od Microsoftu, ktorý umožňuje robiť aj koláže a stojí iba 100 mariek. Rovnako finančne nenáročný je Thumb Plus 2000 od firmy Kelly Data, ktorý umožňuje robiť nielen korektúry obrázkov, ale ich aj ukladať na databázovom princípe. Strednú kategóriu predstavuje PhotoDraw 2000 od Microsoftu za 300 mariek, s prehľadným vedením užívateľa a priloženým CD s 20 000 vzorovými ukážkami.
Špeciálnu kapitolu predstavuje tlač obrázkov. Tlačiarne k počítačom spomínať nebudeme, lebo patria k bežnému vybaveniu. Spomenieme iba termosublimačnú tlačiareň P-400 od firmy Olympus, ktorá počítač nepotrebuje. Tlačí priamo z pamäťového média kamery rýchlosťou 90 sekúnd pre formát A4, ktorý je navyše laminovaný. Technologický pokrok je však badateľný aj v tom, že výrobca garantuje stálosť farieb 100 rokov. Čo však bude potom, to si netrúfa dnes odhadnúť nik - aspoň pri tomto tempe vývoja.
Autor: rick
