SME
Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Americkú pravekú megafaunu zrejme zničil človek

Ako kontinent divých zvierat dnes vnímame najmä Afriku, kde sa zachovalo najviac druhov veľkých cicavcov. Po nej Áziu, ale inde je už „inventár“ takýchto zvierat, najmä čo sa týka bylinožravcov, chudobnejší. Zvlášť to bije do očí v Amerike a Austrálii.


Americké mamuty. Dnes už z nich predovšetkým zásluhou pravekých lovcov zostali iba kostry v múzeách. FOTO - ARCHÍV

Paleontologické nálezy však jasne dokladajú, že americký aj austrálsky kontinent obývalo ešte pomerne nedávno mnoho druhov veľkých bylinožravých cicavcov, placentálov aj vačkovcov. Typickými zástupcami tejto takzvanej megafauny boli mamuty, mastodonty, obrovské pozemné leňochody, prakengury, prakone, pražirafy a praťavy. Krátko po príchode ľudí na oba spomenuté kontinenty veľký podiel tejto megafauny zmizol zo scény.

Osobitne nápadný bol tento úbytok v Amerike, kde takto zmizli zhruba tri štvrtiny druhov rátaných k megafaune. Napríklad vtedy vymreté pôvodné americké kone neskôr domorodým Američanom kruto chýbali pri konfrontácii s európskymi kolonizátormi. To bol jeden z rozhodujúcich faktorov, prečo aj vyspelé kultúry typu Aztékov či Inkov pomerne ľahko podľahli spočiatku nepočetným bielym dobrodruhom.

Čo sa týka osudu severoamerickej megafauny, vedci zastávali dve krajné stanoviská. Prvé, že išlo o takzvaný ľudský blitzkrieg, teda jej rýchle vyhubenie ľuďmi v dôsledku nadmerného lovu. Druhé, že padla za obeť asi tisíc rokov trvajúcemu prudkému ochladeniu. Hoci na Zemi sa vtedy už tisíce rokov celkove otepľovalo, v rámci výstupu z poslednej doby ľadovej pred približne 11-tisíc rokmi ochladenie bezprostredne predchádzalo klimaticky pomerne stabilnej teplej dobe medziľadovej, v ktorej dodnes žijeme.

Trojici amerických paleoekológov z Fordham University v New York City, ktorú tvoria Guy Robinson, David Burney a Linda Piggottová Burneyová, sa teraz podľa článku v Science dôkladným rozborom obsahu hubových spór z trusu pravekej megafauny, zrniečok peľu pravekej vegetácie a mikročastíc dreveného uhlia na štyroch lokalitách v štáte New York podarilo stanoviť sled udalostí. Najprv prudko ubudla megafauna a takmer súčasne rovnako prudko pribudlo drevené uhlie (zjavne z ohňov praľudí, ako sa vo vrstvách bezprostredne nasledujúcich po príchode ľudí do predtým panenských oblastí zaznamenalo inde vo svete). Až asi o tisíc rokov - podľa prudkého zvýšenia obsahu peľu severskej vegetácie - prišlo ochladenie v závere výstupu z poslednej doby ľadovej.

Zdá sa teda, že rozhodujúci úder severoamerickej megafaune, nezvyknutej na človeka a teda na rozdiel od africkej megafauny nedostatočne plachej, naozaj zasadili novopríchodzí ľudia. Tí vychýlili ekosystém z rovnováhy, zmena klímy bola nanajvýš príslovečnou poslednou kvapkou.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Na veľké testovanie chýbajú zdravotníci

Celoštátne testovať bez toho, aby štát prikázal pracovnú povinnosť, je risk

Ilustračné foto
Vládna limuzína, v ktorej sedel predseda parlamentu Boris Kollár, a ktorá havarovala za Slovnaftom na ulici Mramorova v Bratislave v sobotu 24. októbra 2020.

Koronavírus na Slovensku: Nitrianska nemocnica má už 115 nakazených zamestnancov (minúta po minúte)

Na Slovensku za pondelok pribudlo 901 prípadov nákazy novým koronavírusom pri 5 899 testoch. Pribudlo 11 úmrtí na pľúcnu formu COVID-19, celkový počet obetí je 176. Aktívnych prípadov nákazy je aktuálne 34 872.

Ilustračná fotografia.
Monika Jankovská v rukách polície.

Neprehliadnite tiež

Recenzia: Serious Sam 4 vás vráti 20 rokov do minulosti

Hra, ktorá k úspechu nepotrebuje skvelý príbeh.

Južný pól Mesiaca. V tejto oblasti má v roku 2024 pristáť misia Artemis III.

NASA predstavila nový objav, na povrchu Mesiaca je voda

Zistenie môže mať význam pre misie ľudí.

Mesiac z Medzinárodnej vesmírnej stanice.