Kým vlády na celom svete debatujú o tom, ako zabrániť reproduktívnemu klonovaniu človeka, zdá sa, že príroda mu sama postavila do cesty prekážky. Pri pokusoch klonovať opice druhu makak résus sa totiž ukázalo, že embryo v tomto procese príde o kľúčové proteíny, ktoré umožňujú bunke oddeľovať chromozómy a riadne sa deliť. Ten istý problém by zrejme mohol byť prekážkou aj pre pokusy klonovať ľudí. Napísal o tom časopis Science.
Existujú síce potenciálne spôsoby, ako tieto novoobjavené prekážky obísť. Nateraz však tí, ktorí prišli s kontroverznými vyhláseniami, že na vytvorenie detí použili techniku „a` la Dolly“, ktorá vyrástla z dospelej bunky, pravdepodobne nemohli uspieť.
Vyzerá to, ako keby niekto „nakreslil ostrú čiaru medzi primátmi starého sveta vrátane ľudí a inými zvieratami, hovoriac: Dovolím ti klonovať dobytok, myši, ovce, dokonca aj zajace a mačky, ale opice a ľudia vyžadujú niečo viac“, tvrdí Gerald Schatten z Univerzity v Pittsburgu, vedúca osobnosť pokusov klonovať makaky.
Schatten a jeho kolegovia skúšali klonovať opice veľakrát, a vždy zlyhali. Ani iné skupiny vedcov zatiaľ nevyklonovali opicu transférom jadra somatickej bunky.
Vedci niekoľko rokov tušili, že čosi narúša delenie buniek v klonovaných embryách. Embryá sa zdajú normálne v prvých štádiách vývoja, ale nevyvinú sa do tehotenstva. Pri pozornejšom pohľade si vedci uvedomili, prečo je to tak: Mnohé z buniek v danom embryu mali zlý počet chromozómov. Niektoré ich mali len niekoľko, zatiaľ čo iné mali dvojnásobne viac, ako mali mať. Hoci embryá môžu prežiť s takýmito defektmi niekoľko delení buniek, čoskoro sa vývojový program beznádejne vykoľají.
Aby pittsburskí vedci zistili, čím je delenie buniek ovplyvnené, podrobne tento proces pozorovali. Zistili, že mitotické hriadele buniek, ktoré navigujú chromozómy na správne miesto pri delení buniek, boli kompletne dezorganizované. A dva proteíny, ktoré pomáhajú organizovať hriadele, nazývané NuMA a HSET, chýbali. Pohľad na neoplodnené opičie vajíčka vysvetľuje, prečo. Tím objavil, že hriadeľové proteíny sú koncentrované blízko pri chromozómoch buniek neoplodneného vajíčka - teda pri tých chromozómoch, ktoré sa odstrania už v prvom kroku pri prenose jadra. U väčšiny ostatných cicavcov, tvrdí Schatten, sú proteíny „rozhádzané“ po celom vajíčku, a aj po odstránení chromozómov vajíčka zrejme ešte ostáva na delenie buniek dosť kľúčových proteínov.
„Vajíčka primátov sú biologicky odlišné,“ tvrdí Schatten. Predbežné údaje naznačujú, že aj proteíny v neoplodnenom ľudskom vajíčku sa koncentrujú práve v okolí jadrového materiálu.
Klonovacie laboratórium by mohlo podľa Schattena prekonať tieto prekážky tým, že by obrátilo poradie tradičnej procedúry jadrového prenosu: Najprv dodanie extra jadra, potom aktivácia delenia buniek, a napokon odstránenie DNA z vajíčka.
Objav „by nútil ľudí rozmýšľať inak o optimálnom poradí procedúr prenosu jadra“, tvrdí Ian Wilmut, vedúci tímu, ktorý vyklonoval Dolly.
Biologické zablokovanie ciest ku klonovaniu sa však zdá byť dobrou správou pre tých, ktorí sa obávali etických dôsledkov klonovania človeka. Podľa Schattena „šarlatáni, ktorí tvrdia, že vyklonovali ľudí, nikdy dosť nepochopili bunkovú alebo vývinovú biológiu“.
Debata bude pokračovať. Príroda však, zdá sa, už vytýčila klonovaniu svoje hranice. (jt)
