Je to dobrá správa pre slovenských obchodníkov a internetové predajne, ktoré môžu v najbližších mesiacoch očakávať zvyšovanie počtu zákazníkov.
Na Slovensku v súčasnosti podľa spoločnosti Taylor Nelson Sofres (TNS) používa internet aspoň raz mesačne 17 % obyvateľov, čo nás spolu s Poľskom (15 %) a Maďarskom (17 %) zatiaľ zaraďuje do skupiny štátov s nízkou úrovňou pripojenia (do 20 % obyvateľov). Česko (26 %) a napríklad Estónsko (33 %) už patria spolu s väčšinou krajín západnej Európy do skupiny so stredne vysokou penetráciou. V poslednej skupine nad 40 % sú škandinávske krajiny, USA, Holandsko, Kanada, Austrália, Japonsko, Hong Kong a Kórea.
Na Slovensku však až 36 % internetistov uvažuje o nákupe online, alebo takýto nákup už uskutočnilo.
V množstve potenciálnych zákazníkov elektronických obchodov sa tak podľa výskumu TNS Interactive Global eCommerce Report zaraďujeme tesne za Česko (39 %) a pred viaceré krajiny, kde internet používa viac ľudí, než u nás. Ak pred rokom počas jedného mesiaca nakupovali cez internet len 3 % pripojených Slovákov, dnes je to už 7 % v porovnaní s piatimi percentami v Poľsku a len troma percentami v Maďarsku. Celosvetový priemer je podľa TNS 15 %.
Zaujímavé je porovnanie dôvodov, ktoré ostatných ľudí od nakupovania na internete odrádzajú. Na Slovensku stále v oveľa väčšej miere než vo vyspelých krajinách pretrvávajú pochybnosti o bezpečnosti elektronických transakcií. Obavy Slovákov o bezpečnosť sú pritom stále nižšie, než nedôvera obyvateľov Českej republiky, kde sa ľudia elektronických podvodov obávajú viac, než kdekoľvek inde na svete.
Až dve tretiny Slovákov, ktorí sa na internete zatiaľ nenakupujú, však ako hlavný dôvod uviedlo, že im vadí absencia fyzického kontaktu s tovarom, nemožnosť prezrieť si ho či vyskúšať. Viac než polovica uviedla, že „na internete nikdy neviete, čo dostanete“, takmer tretina predpokladá aj problémy s doručením a štvrtine ľudí pripadá nakupovanie online príliš zložité. Slováci sa v porovnaní s Čechmi častejšie sťažujú aj na vysoké ceny v internetových obchodoch, naproti tomu v Českej republike je viac ľudí, ktorým nepripadá zaujímavý tovar, ktorý elektronické obchody ponúkajú.
Výsledky teda ukazujú, že hlavnou príčinou nízkych tržieb slovenských internetových obchodov nie je prirodzená averzia ľudí voči tomuto spôsobu nakupovania (ktorá je pritom veľmi výrazná napríklad v Maďarsku), ale skôr nízka kvalita služieb ponúkaných samotnými obchodmi. Bariéra „neviem, čo dostanem“ signalizuje, že obchodníci neposkytujú k predávanému tovaru dostatok informácií. Obavy o bezpečnosť transakcií možno v našich podmienkach považovať za iracionálne - vo väčšine prípadov sa totiž v slovenských obchodoch neplatí kreditnými kartami, ale priamym prevodom z účtu, prípadne sa tovar zasiela na dobierku, čo takmer vylučuje možnosť podvodu na zákazníkovi. Obchodníci by preto mohli uspieť s informačnou kampaňou, v ktorej by vysvetlili skutočné bezpečnostné riziká vyplývajúce z internetových transakcií. Takisto len oni môžu odstrániť problémy s doručovaním tovaru a vzdelávaním získať užívateľov, ktorí dnes považujú internetové nakupovanie za príliš zložité.
Kľúčovou úlohou zrejme bude pôsobenie na 60 % užívateľov, ktorí považujú klasické nakupovanie nielen za jednoduchšie, ale aj za zábavnejšie, než nakupovanie cez internet. Ak sa však podarilo Tatrabanke spraviť vďaka Eliotu z bankovníctva „cool“ záležitosť pre mladých, neexistuje dôvod, prečo by sa niektorý veľký obchodník nemohol o niečo podobné pokúsiť aj pri predaji kníh, cédečiek či oblečenia cez internet.
