Firmu Konami nemusím určite nikomu z vás nejako výraznejšie predstavovať. Jedná sa predsa o jedného z najlepších výrobcov hier pre našu platformu, majúceho vo svojom portfóliu také skvosty ako série Metal Gear Solid, Silent Hill alebo Zone of the Enders. Aj keď tieto názvy vzbudia u každého hráča posvätný rešpekt doprevádzaný spomienkami na nádherne prežité chvíle pri tíško vrčiacej PS, nesmieme zabúdať na krutú realitu dnešných dní. Tá so sebou prináša niekoľko holých faktov, pričom jeden zo základných je naozaj frustrujúci – aj renomovaná firma sa môže niekedy seknúť. A pretože asi tušíte o čo mi ide, nebudem nikoho zbytočne napínať a svoj subjektívny názor vykričím na plnú ústnu dutinu. Interantional Superstar Soccer 3 (ISS3) ma sklamal! Tak už to mám za sebou a musím sa priznať, že som si vydýchol. Pri tejto recenzii to nebude mať Konami so mnou ľahké.
Keď som túto hru bral na recenzovanie, moja vízia mala asi priveľmi jednoduchý cieľ. Chcel som ľahkú, nenáročnú hru, nezamestnajúcu moju myseľ, pričom moje ego kládlo dôraz na grafiku a zábavnosť. Miesto toho prišla ľadová sprcha vo forme pravého opaku. Ale o tom si povieme ďalej.
Grafika: 6 / 10
V dnešnej dobe je u podobne žánrovo orientovaných titulov dopyt po výbornom vizuálnom stvárnení. Je to logické, pretože okrem tejto definície, konkrétne pri futbale, existuje naozaj málo možností, ako hráča na svoje dielko upozorniť. Konami preto nelenilo, podcenilo situáciu a vypustilo do sveta naozaj priemerný engine, ničím nevybočujúci z rady. Hrubý design štadiónu podporovaný nízkym rozlíšením - to je len vrchol ľadovca ohavností, ktorých sa na nás vydaním niečoho takého firma dopustila. Pre jeden z príkladov nemusíme chodiť ani ďaleko. Stačí, ak zameriame svoj zrak do davu za mantinelmi (mimochodom monopolizovaných firmou Umbro, ktorá tento pokus o zábavu evidentne financovala). Tam na nás vyskočia pravé a nefalšované bitmapové davy animované dvoma polohami, pričom zaváňajú nielen archaizmom, ale hlavne pôsobia v dnešnej dobe neesteticky a smiešne. Celá vizuálna show pokračuje samozrejme v nastolenej kvalitatívnej úrovni, čo pre nás znamená len nové a nové muky. Prehnaná a gýčovitá farebnosť ide ruku v ruke s identickými textúrami pokrývajúcimi samotných hráčov. Keby každý nemal inú pokrývku krku, vyzerali by ako armáda klonov, odlíšených len farebným kostýmom. Jediným dobre zvládnutým efektom na celej hre sú len občas davom zapálené dymovnice, ale pokiaľ sa nemýlim, tak tento efekt má konzola vo svojom základnom technickom popise. Autori dokonca nezvládli ani len intro, ktoré je vyložene zbabrané a nekvalitne prevedené, na čom museli grafici pracovať naozaj usilovne a bez oddychu. Niečo podobné sa totiž musí robiť cielene. Hra sa preto po grafickej stránke bohvie ako nevydarila, ale nezúfajte. Možno sa stane zázrak - na radu prichádza...
Interface: 8 / 10
Ak si pod týmto pojmom predstavujete niečo ako ja – kopu ikoniek, líšt a iných príjemných drobností obohacujúcich dojem, že máte niečo naviac, potom ste na správnej adrese. Táto položka hry je naozaj monumentálna a zachádzajúca do najmenších drobností. Dokonca až takých, že je to otravné. Koho asi tak zaujíma, akú kondíciu má každý jeden hráč a celý tým dokopy? Ja chcem streliť pekný gól. Na čo mi je oznámenie o stamine (výdrži) borca, keď to nemá praktický vplyv na celkový zápas? Ja chcem robiť oku lahodiace fintičky a nie zostavovať RPG grupu ozbrojenú kopačkami. Preto sa mi zdá táto položka zbytočne prekombinovaná a neúčelná. Hlavne ak ISS3 nemá oficiálnu licenciu, takže smiešne skomolené mená vás odradia ešte skôr, než si ich v tabuľkách patrične upravíte. Načo by ste to ale robili neviem, pretože je na trhu dosť alternatív.
A ešte jedna perlička – Konami touto hrou konkuruje sama sebe, pretože na európsky trh dodáva aj Pro Evolution Soccer 2. A to je na zamyslenie. Samozrejmosťou sa javí aj vytvorenie vlastného týmu, čo bude pre začiatočníka naozaj poriadna drina. Každý jeden borec má v definícii pomerne vysoký počet položiek, takže sa pripravte nielen na zadávanie klasických fyziologických dát, ale aj špeciálnych schopností a štatistík.
Základné menu sa pritom predsa len trocha vymyká zaužívanému štandardu. Široká paleta nielen tréningových, ale hlavne herných možností sa s uznanlivým pokyvovaním hlavy dostáva na čelo pomyselného pelotónu futbalových titulov. Okrem priateľských zápasov tu na nás vybafnú aj akési misie, čo je pri tejto tématike jav naozaj výnimočný a doteraz nerozvinutý. Nesmiem zabudnúť spomenúť ani klasickú ligu, medzinárodné pohárové zápasy a svetovú ligu obsahujúcu nielen Euro Cup ale aj Americký Championship. Po tejto stránke hra jednoznačne vedie a kazí ho naozaj len absencia oficiálnej licencie.
Hrateľnosť: 4 / 10
Vrchol "downlúcie" ISS3 je pod záštitou práve tejto veľmi dôležitej vlastnosti hry. Ak som v úvode spomínal, že som mal jasné vízie o príjemnej a nenáročnej zábave, zďaleka som netušil čo sa na mňa chystá. ISS3 je po tejto stránke jeden z najhorších futbalov, aké som mal možnosť hrať a jeho slabina je v tom, že sa chcel až príliš líšiť od konkurencie.
To mi pripomína niektoré menej vychytané vývojové štúdia, ktoré si myslia, že ak zmenia zaužívaný štýl ovládania, všetci si z toho sadnú na zadok. Ak všetci definujú v akčných hrách krížik pre fire, môžem síce štandardne nastaviť select, no nebude to nič hovoriť o mojej genialite. A o niečo vzdialene podobné ide aj v tejto hre. Ak si kúpim futbal, potom asi nechcem bojovku. Je to logické. Prečo mám ale pred zmysluplnou prihrávkou vytvoriť na ovládači nejaké combo, tak to dosť dobre nechápem. Nielenže táto nutnosť zbytočne zamestnáva moje zmysly, ale hlavne transformuje zábavu na prísne prerátané kroky, absolútne nekorešpondujúce s poslednou dekádou vývoja futbalových hier zameraných na čistú spontánnosť.
Okrem toho ma ani nepresvedčilo samotné nadefinovanie základov hrateľnosti. Postavy sa napríklad plynulo netočia okolo vlastnej osi, ale majú akési medzistavy do ôsmich základných smerov. V praxi to má za následok, že pri nasmerovaní ovládacieho sticku hráč nebeží presne tam, kam chceme, ale „preskakuje“ medzi dvoma polohami. Iným zaujímavým momentom je automatické nastavenie prepínania hráča najbližšieho k lopte. V obyčajných hrách sme si už zvykli, že sa aktivuje na naše ovládanie postava, ktorá je najbližšie k súperovi majúceho pod kopačkou loptu. ISS3 zašlo podstatne ďalej. Jeho vízia hrateľnosti smeruje k myšlienke, aby sa síce hráč taktiež prepol, no len ten stojaci ZA súperom. Hlboká inovácia znamená v praxi absolútny úpadok akejkoľvek zábavy. Počas hry totiž neviete ani náhodou odhadnúť, ktorý z borcov je najbližšie a to ani pri manuálnom prepínaní. Preto sa bežne stretávame so stavom, keď súper ladne beží k vašej bránke úplne osamotený, zatiaľ čo vy sa hádate s konzolou, kto ho má vlastne prenasledovať.
Multiplayer: 6 / 10
Možnosť hrania viacerých hráčov je samozrejme jednou z alternatív, ako sa dobre pobaviť. ISS3 túto možnosť nazýva Multiple a zúčastnené môžu byť nanajvýš štyri entity. Všetky buďto v kooperatívnom alebo contra móde. Samozrejme za účasti zapojeného multitapu určeného pre PS2. Absolútny vrchol zvrhlosti je nastavenie hry CPU vs. CPU, vyhovujúcej snáď len za účelom prezentácie, alebo ako suplovanie vypadnutého obľúbeného športového kanála.
Zvukové efekty: 6 / 10
Okrem klasických komentátorských spíkrov analyzujúcich celý zápas tu na nás číhajú rovnako klasické zvukové efekty z futbalového prostredia. Čo viacej dodať netuším.
Hudba
Hra hudbu neobsahuje.
Inteligencia & obtiažnosť: 6 / 10
Buď je moja inteligencia príliš nízka alebo je obtiažnosť hry príliš vysoká. Faktom ostáva, že zatiaľ čo u iných futbalov si v kľude strelím sem–tam nejaký gól, v ISS3 som sa ledva priblížil k bránke. Skvelá informácia pre zarytých fanúšikov tohto športu, ale môže mať niekoľko informačných šumov. Jeden z nich podporuje domnienku, hovoriacu niečo o nevyváženosti celého projektu. Okrem brutálnej prísnosti rozhodcov, pískajúcich snáď aj škaredé poškuľovanie na mantinel, musíte neustále prihrávať a pokus o akékoľvek sólo končí naprostým fiaskom. Na druhej strane práve sólové úniky protihráčov sú najväčším zdrojom strelených gólov konzole. Ak si preto zrátam jedna a jedna, stále mi vychádza, že tu niečo smrdí. A moje ponožky to tentoraz nebudú.
Záverečný verdikt: 4 / 10
Konečne sme sa dostali k záveru recenzie. Ako ste si mohli všimnúť, nijako neplytvala chválou a je snáď každému jasné prečo. Keď si to tak zoberiete, tak už len pri deme FIFA 2003 som sa bavil podstatne viacej než pri tejto kompletnej hre. Jasným mínusom je laxná grafika, dosť biedna ovládateľnosť a prílišná originalita. Ja naozaj nie som proti progresívnym hrám a taký Vib Ribbon alebo Rez považujem za pomerne vydarené tituly prekypujúce zábavou, ale ISS3 mi jednoducho nesadol. Ani na prvý, ani na druhý ba dokonca ani na tretíkrát. A to je u mňa jasným znamením vycúvať, dokiaľ je čas. Okrem toho som presvedčený, že na svete existuje celkom solídna ponuka konkurenčných výrobkov schopných túto hru zastúpiť.
Zdroj screenshotov: madgamers.net
Hru na recenziu zapožičala a v SR distribuuje Cenega Slovakia.
Autor: Vladan Hamřík