Vedci, ktorí dúfajú, že ich poznatky z pozorovania myší im pomôžu lepšie pochopiť proces šírenia rakoviny u ľudí, informujú o svojich najnovších zisteniach v utorňajšom online vydaní časopisu Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).
Tím odborníkov skúmal myši, ktorým vstrekli silnú dávku karcinogénnej látky.
U jedného z myších samcov sa ani po opakovanom vystavení účinkom nebezpečnej látky rakovina neobjavila. Keď ho potom spárili s niekoľkými myšami, rezistenciu voči rakovine zdedila približne polovica potomstva, čo naznačuje genetickú predispozíciu pre získanie tejto schopnosti.
Vedci zistili, že vniknutie rakovinotvornej látky do tela týchto myší vyvolalo masívny útok bielych krviniek. U niektorých zo zvierat sa rakovina nevyvinula vôbec, u iných sa objavila, ale onedlho sa zhubný proces zastavil. V kolónii sa momentálne nachádza asi 700 jedincov.
Skúmanie týchto rezistentných myší by mohlo vedcom pomôcť pri hľadaní odpovede na otázku, prečo u niektorých ľudí rakovina neočakávane ustúpi a u niektorých sa dokonca aj napriek predĺženému účinku karcinogénov ani nevyvinie.
2 sla ed
