Vedci zistili, že povestný čínsky múr narušil aj výmenu génov medzi rastlinami. FOTO – ARCHÍV
Ku Čung-jaová a jej kolegovia z univerzity v Pekingu robili výskum v regióne Ji-jung Kuan, asi 70 kilometrov severne od metropoly. Prechádza ním úsek čínskeho múru zo 6. storočia, postavený za dynastie Ming. Analýzami DNA šiestich druhov stromov a bylín chceli zistiť, či stavebné dielo ovplyvňuje výmenu génov.
Výsledky ukázali, že rastliny na rozdielnych stranách múru vysokého a širokého šesť metrov vykazujú väčšie genetické odlišnosti ako tie, ktoré od seba oddeľuje iba úzky horský chodník. Z toho vyplýva, že úsek múru v regióne predstavuje fyzickú bariéru pre tok génov medzi subpopuláciami, ktoré sú oddelené viac ako 600 rokov, konštatujú vedci. Zdá sa, že priepustnosť tejto bariéry závisí od spôsobu opeľovania a rozmnožovania. Situácia je však zložitejšia, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Napríklad druh Cleistogenes caespitosa opeľuje vietor, ale rozmnožuje sa bezpohlavne. Pretože tomuto rozmnožovaniu bráni múr, nedochádza k výmene génov a populácie na obidvoch stranách múru sa odlišujú od seba viac ako v prípade hmyzom opeľovaných druhov Vitex negundo alebo marhuľa obyčajná (Prunus armeniaca). Genetická variácia u týchto druhov je však stále väčšia ako u druhov opeľovaných vetrom.
Zo zistení čínskych vedcov nevyplýva, či sú rozdiely na obidvoch stranách múru výsledkom spontánnej mutácie bez hlbšieho významu, alebo svedčia o prispôsobení sa mierne odlišným životným podmienkam. Analyzovali totiž iba tie oblasti genómu, ktoré nebývajú náchylné na prirodzenú selekciu.
Dejiny čínskeho múru sa začali písať pred asi 2500 rokmi, keď jednotlivé čínske štáty začali stavať svoje vlastné obranné múry. Za prvého čínskeho cisára Čchin Š‘ Chuang-ti sa tieto múry spojili do opevnenia proti nomádom. Konečnú podobu dostal čínsky múr od 13. storočia počas dynastie Ming. (tasr)
