SME
Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Človek nie je na Zemi hlavným hráčom

Tropické dažďové pralesy v horúčavách uvoľňujú do atmosféry čoraz viac oxidu uhličitého a môžu zosilňovať skleníkový efekt


Výskum vyžadoval pravidelné „návštevy“ v pralesnom baldachýne. FOTO – PNAS

Ľudské aktivity pridávajú do atmosféry množstvá skleníkových plynov, predovšetkým oxidu uhličitého. Viacero popredných klimatológov už konštatovalo, že ak bude tento trend pokračovať, treba očakávať zmeny klímy. Ľudský príspevok ku zmene klímy je však iba príslovečnou čerešničkou na torte, hoci potenciálne môže byť poslednou kvapkou. Hlavnými hráčmi v ovplyvňovaní pozemskej klímy sú geologicko-kozmické (najmä slnečné) cykly a interakcia biosféry ako celku s ovzduším.

Aj zdanlivo samozrejmé veci v prírodných cykloch nemusia byť vždy samozrejmé. Naliehavo to pripomína článok štvorice bádateľov na čele s Deborah Clarkovou z University of Missouri v St. Louis v najnovšom online vydaní časopisu Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition. Títo vedci v rokoch 1984-2000 skúmali rast stromov v tropických dažďových pralesoch kostarickej oblasti La Selva v závislosti od priemernej ročnej teploty. Sústredili sa najmä na pralesný baldachýn (horné, splývajúce časti korún).

Dýchajúce stromy vylučujú oxid uhličitý, súčasne ho však aj pohlcujú a viažu do svojich tkanív pri raste. Rozsah ich dýchania sa prudko zväčšuje s teplotou, rozsah ich rastu však stúpa iba po určitú hodnotu teploty, potom začína klesať. Vysoké teploty môžu vychýliť celkovú bilanciu tropických pralesov (čo je tretina pozemskej bioproduktivity) natoľko, že uvoľňovanie oxidu uhličitého preváži nad jeho pohlcovaním.

Clarková s kolegami pri šiestich druhoch pralesných stromov zistila, že rast stromov aj uvoľňovanie oxidu uhličitého kolísali medzi jednotlivými rokmi takmer o dvojnásobok (rast nepriamo úmerne, uvoľňovanie oxidu uhličitého priamo úmerne ročnému priemeru denných minimálnych teplôt). Čím teda bolo teplejšie, tým stromy rástli pomalšie a tým viac oxidu uhličitého z nich prúdilo do atmosféry. Najviac vo zvlášť horúcich rokoch 1997-1998, počas rekordného javu El Niňo. Na rozdiel od lesov v miernych pásmach, ktoré oxid uhličitý z atmosféry najmä pohlcujú (a naozaj fungujú ako uhlíkové „výlevky“, hoci presná bilancia je nejasná), ho tropické dažďové pralesy so stúpajúcimi teplotami do atmosféry čoraz viac pridávajú. Podľa Clarkovej sa tým môže zrýchliť jeho hromadenie v ovzduší, a tak ďalej zosilniť skleníkový efekt. Dodajme: ak sa „nezapne“ nejaká dosiaľ nenápadná prírodná spätná väzba. Veď na Zemi už neraz vládli ešte vyššie teploty ako dnes, naposledy v stredoveku.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ako prvý dostal vakcínu proti covidu profesor Krčméry.
Dobré ráno

Dobré ráno: Kotleba je navždy vodca, fašisti sa hádajú

Prečo nastal rozkol v ĽSNS.

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Holý o výnimke nehovoril pravdu, papalášizmus dokazuje úspešný vedec

Pracuje v Anglicku, žiadosť mu zamietli.

Podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (Sme rodina)
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Kotlebovci sa bijú o peniaze

Milióny od štátu už zamávali aj inou čeliadkou.

Peter Tkačenko

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.
Podcast Zoom

Zoom: Ukázali, aké dlhodobé problémy spôsobí Covid-19

Týždenný podcast o novinkách z vedy.

Vedátorský podcast

Prečo sa magnetické pole Zeme hýbe a ako sa udrží mucha na stene?

Od muchy na stene až po kvantovú nadvládu a gravitačné vlny, Vedátorský podcast odpovedal na otázky poslucháčov.

Ilustračná foto