Hmlovina okolo horúcej hviezdy AB7. FOTO – ESO/VLT
Zariadením Very Large Telescope (VLT), ktoré sa nachádza v Paraná (Chile), skúmali štruktúru štyroch emisných hmlovín v obidvoch Magellanových oblakoch. Zistili, že hmlovinám poriadne „prikurujú“ najhorúcejšie doteraz známe hviezdy. Všetky vesmírne hmloviny sa skladajú z plynu a prachu. Z tohto materiálu sa tvoria hviezdy a planéty. Astronómovia rozlišujú rôzne typy hmlovín. Dôležité kritérium je, či hmlovina svetlo blízkej hviezdy iba odráža (reflexná hmlovina), alebo ho sama vysiela (emisná hmlovina).
Štyri takéto emisné hmloviny v Magellanových mrakoch skúmali vedci na čele s Yaelom Nazéom z Astrofyzikálneho ústavu v belgickom Lutychu. Hľadali stopy zanechané ionizovaným héliom (HeII), ktorý je indikátorom extrémne horúceho prostredia. Stopy tohto prvku aj skutočne našli v spektrách všetkých štyroch emisných hmlovín. Z toho potom vyvodili závery o objektoch, ktoré hmloviny rozpaľujú.
Tri objekty zaradil Nazéov tím k zvláštnej skupine veľmi horúcich hviezd, nazývaných Wolfove-Rayetove hviezdy. Odhaduje sa, že povrch týchto troch hviezd má asi 50 000 stupňov Celzia. Táto hodnota viac ako desaťkrát prevyšuje teplotu na povrchu Slnka. Štvrtý objekt N44C je hviezdnym gigantom s hmotnosťou viac ako 20 Sĺnk. Tento obor je nielen veľmi horúci, ale hviezdny vietor, ktorý produkuje, je 100-miliónkrát silnejší ako ten slnečný.
N44C pripravil pre vedcov jednu záhadu. Spočíva v nezvyčajných variáciách rozdelenia ionizovaného hélia, ktoré si zatiaľ nevedia vysvetliť. (tasr)
