Sondy zamieria ku kráteru Gusev a Terra Meridiani

V dňoch 6. a 25. júna 2003 sa majú vydať na cestu za výskumom červenej planéty dve nové americké robotické vozidlá, Mars Exploration Rover (MER) 1 a 2. Ak všetko pôjde podľa plánu, na Marse pristanú 4. a 25. januára 2004. Odborníci NASA pre obe misie ...


Umelecká vízia robotického vozidla MER na povrchu Marsu.

FOTO – NASA/JPL


Štvorica lokalít pristátia MER na Marse, dve skutočne vybrané (Gusev a Meridiani) sú celkom vpravo a v strede. Na mape sú vyznačené aj miesta pristátí sond Viking 1 a 2 a Mars Pathfinder. FOTO – NASA/JPL

V dňoch 6. a 25. júna 2003 sa majú vydať na cestu za výskumom červenej planéty dve nové americké robotické vozidlá, Mars Exploration Rover (MER) 1 a 2. Ak všetko pôjde podľa plánu, na Marse pristanú 4. a 25. januára 2004. Odborníci NASA pre obe misie zvažovali celkovo 155 možných miest pristátia. Vždy to bol kompromis medzi vedeckou zaujímavosťou lokality a inžinierskymi kritériami na bezpečnosť. Technikov NASA totiž stále máta strata sondy Mars Polar Lander, ktorá sa zrejme prevrhla po pristátí v extrémne zbrázdenom teréne neďaleko pólu Marsu.

Výber sa postupne zúžil na štvoricu lokalít, pre ktoré je spoločná možnosť skúmať miesta, kde zrejme v minulosti na Marse tiekla voda. Ako neoceniteľné sa prejavili podrobné zábery dvoch sond, ktoré v súčasnosti obiehajú okolo Marsu – Mars Global Surveyor a Mars Odyssey.

Minulý týždeň napokon odborníci NASA na čele s Mattom Golombekom z Jet Propulsion Laboratory v kalifornskej Pasadene a Johnom Grayom z National Air and Space Museum vo Washingtone vybrali dve definitívne lokality. Cieľom MER 1 bude kráter Gusev, v ktorom pravdepodobne kedysi existovalo veľké jazero. Leží juhovýchodne od známej vulkanickej oblasti Elysium, ktorá tiež patrila do finálnej štvorice, približne 15 stupňov južne od marťanského rovníka. Cieľom MER 2 je zasa oblasť Terra Meridiani so zjavným rozsiahlym ložiskom sivého hematitu (minerál na báze oxidu železitého), ktorý zvyčajne vzniká v prítomnosti kvapalnej vody. Táto oblasť leží v podstate na opačnej strane Marsu, dva stupne južne od rovníka.

Na ktorej z oboch lokalít, ktorá sonda pomocou airbagu pristane, sa bude dať zmeniť do konca júna. Misie oboch robotických prieskumných vozidiel poháňaných slnečnou energiou potrvajú zhru- ba 90 marťanských (92 pozemských) dní. Marťanskí nadšenci budú môcť sledovať ich osudy na http://mars.jpl.nasa.gov/mer/  .

Mars bol možno kedysi ľadovou guľou

V dňoch 15. a 16. marca 2003 sa v texaskom Houstone konalo mikrosympózium amerických a ruských planetológov, zamerané na rozsah a príčiny súčasného i minulého zaľadnenia Marsu. Išlo najmä o interpretáciu nových pozorovaní marťanského povrchu spomenutými dvoma sondami na orbite okolo Marsu, dopĺňajúcich staršie snímky takzvaného „zmäkčeného“ terénu. Príslušné útvary akoby vznikli vyklopením zo zmrzlinárovej lopatky počas horúceho dňa. Do tejto kategórie patrí aj stekanie pôdy dole stenami a svahmi a časť záhadných riečisk, zjavne vyhĺbených tečúcou vodou.

Účastníci sympózia sa to všetko pokúšali zladiť s modelmi, ktoré rekonštruujú vývoj marťanskej klímy. Údaje prezentované Williamom Feldmanom a Robertom Tokarom z Los Alamos National Laboratory ukazujú, že všade nad 60. stupňom marsografickej šírky sa pod niekoľkými centimetrami suchej pôdy vyskytuje ľad. Na južnej pologuli tvorí objemovo 40 až 73 percent pôdy. Vedci z Brown University v Providence (štát Rhode Island) vedení Jamesom Headom navyše hovoria o miestami až niekoľko metrov hrubej snehovej pokrývke v tejto oblasti. V nižších šírkach ľad očividne ešte nedávno bol, no zmizol a zostali po ňom hrubé vrstvy skôrnatenej pôdy a prachu. Roztopením tohto ľadu a sprievodného snehu možno vysvetliť aj mnohé riečiská pozorované na tamojších svahoch.

Príčinou rozsiahleho zaľadňovania Marsu je zrejme kolísanie sklonu jeho rotačnej osi voči kolmici na rovinu jeho obežnej dráhy okolo Slnka. Mars totiž nemá tak ako naša Zem veľký mesiac, ktorý by jeho rotáciu stabilizoval, najmä s ohľadom na gravitačný vplyv Jupitera. A tak jeho rotačná os dosť výrazne kolíše v meradle zhruba 100 000 rokov. Počas posledných niekoľkých stotisíc rokov to bolo v rozmedzí dvoch-troch stupňov okolo súčasnej hodnoty 25,2 stupňa. No pred pol miliónom rokov a ešte hlbšie v minulosti medzi 15 až 35 stupňami, ba možno v ešte väčšom rozpätí, až po 60 stupňov! To muselo vyvolať veľké teplotné kontrasty medzi ročnými obdobiami.

Podľa modelov Michaela Mischnu a Marka Richardsona z California Institute of Technology v Pasadene je možné, že Mars vtedy občas býval zaľadnený nielen na polovici povrchu, ako nasvedčujú súčasné poznatky, ale až po rovník – tvoril akúsi „ľadovú guľu“.

(Hlavné zdroje: NASA News z 11. apríla 2003 a Science z 11. apríla 2003).

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 025
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 693
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 303
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 346
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 677
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 532
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 208
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 813
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 547
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 699

Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

Neprehliadnite tiež

Vedec z NASA: Či sme vo vesmíre sami, zistíme možno v tomto desaťročí

Vesmírna agentúra objavila planéty podobné Zemi. Môžu mať vodu aj jednoduchý život.

Ukázali nové planéty, ktoré sa podobajú na Zem

Planetárny systém TRAPPIST-1 sa skladá zo siedmych exoplanét.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop