SME
Streda, 25. november, 2020 | Meniny má KatarínaKrížovkyKrížovky

Sondy zamieria ku kráteru Gusev a Terra Meridiani

V dňoch 6. a 25. júna 2003 sa majú vydať na cestu za výskumom červenej planéty dve nové americké robotické vozidlá, Mars Exploration Rover (MER) 1 a 2. Ak všetko pôjde podľa plánu, na Marse pristanú 4. a 25. januára 2004. Odborníci NASA pre obe misie ...


Umelecká vízia robotického vozidla MER na povrchu Marsu.

FOTO – NASA/JPL


Štvorica lokalít pristátia MER na Marse, dve skutočne vybrané (Gusev a Meridiani) sú celkom vpravo a v strede. Na mape sú vyznačené aj miesta pristátí sond Viking 1 a 2 a Mars Pathfinder. FOTO – NASA/JPL

V dňoch 6. a 25. júna 2003 sa majú vydať na cestu za výskumom červenej planéty dve nové americké robotické vozidlá, Mars Exploration Rover (MER) 1 a 2. Ak všetko pôjde podľa plánu, na Marse pristanú 4. a 25. januára 2004. Odborníci NASA pre obe misie zvažovali celkovo 155 možných miest pristátia. Vždy to bol kompromis medzi vedeckou zaujímavosťou lokality a inžinierskymi kritériami na bezpečnosť. Technikov NASA totiž stále máta strata sondy Mars Polar Lander, ktorá sa zrejme prevrhla po pristátí v extrémne zbrázdenom teréne neďaleko pólu Marsu.

Výber sa postupne zúžil na štvoricu lokalít, pre ktoré je spoločná možnosť skúmať miesta, kde zrejme v minulosti na Marse tiekla voda. Ako neoceniteľné sa prejavili podrobné zábery dvoch sond, ktoré v súčasnosti obiehajú okolo Marsu – Mars Global Surveyor a Mars Odyssey.

Minulý týždeň napokon odborníci NASA na čele s Mattom Golombekom z Jet Propulsion Laboratory v kalifornskej Pasadene a Johnom Grayom z National Air and Space Museum vo Washingtone vybrali dve definitívne lokality. Cieľom MER 1 bude kráter Gusev, v ktorom pravdepodobne kedysi existovalo veľké jazero. Leží juhovýchodne od známej vulkanickej oblasti Elysium, ktorá tiež patrila do finálnej štvorice, približne 15 stupňov južne od marťanského rovníka. Cieľom MER 2 je zasa oblasť Terra Meridiani so zjavným rozsiahlym ložiskom sivého hematitu (minerál na báze oxidu železitého), ktorý zvyčajne vzniká v prítomnosti kvapalnej vody. Táto oblasť leží v podstate na opačnej strane Marsu, dva stupne južne od rovníka.

Na ktorej z oboch lokalít, ktorá sonda pomocou airbagu pristane, sa bude dať zmeniť do konca júna. Misie oboch robotických prieskumných vozidiel poháňaných slnečnou energiou potrvajú zhru- ba 90 marťanských (92 pozemských) dní. Marťanskí nadšenci budú môcť sledovať ich osudy na http://mars.jpl.nasa.gov/mer/  .

Mars bol možno kedysi ľadovou guľou

V dňoch 15. a 16. marca 2003 sa v texaskom Houstone konalo mikrosympózium amerických a ruských planetológov, zamerané na rozsah a príčiny súčasného i minulého zaľadnenia Marsu. Išlo najmä o interpretáciu nových pozorovaní marťanského povrchu spomenutými dvoma sondami na orbite okolo Marsu, dopĺňajúcich staršie snímky takzvaného „zmäkčeného“ terénu. Príslušné útvary akoby vznikli vyklopením zo zmrzlinárovej lopatky počas horúceho dňa. Do tejto kategórie patrí aj stekanie pôdy dole stenami a svahmi a časť záhadných riečisk, zjavne vyhĺbených tečúcou vodou.

Účastníci sympózia sa to všetko pokúšali zladiť s modelmi, ktoré rekonštruujú vývoj marťanskej klímy. Údaje prezentované Williamom Feldmanom a Robertom Tokarom z Los Alamos National Laboratory ukazujú, že všade nad 60. stupňom marsografickej šírky sa pod niekoľkými centimetrami suchej pôdy vyskytuje ľad. Na južnej pologuli tvorí objemovo 40 až 73 percent pôdy. Vedci z Brown University v Providence (štát Rhode Island) vedení Jamesom Headom navyše hovoria o miestami až niekoľko metrov hrubej snehovej pokrývke v tejto oblasti. V nižších šírkach ľad očividne ešte nedávno bol, no zmizol a zostali po ňom hrubé vrstvy skôrnatenej pôdy a prachu. Roztopením tohto ľadu a sprievodného snehu možno vysvetliť aj mnohé riečiská pozorované na tamojších svahoch.

Príčinou rozsiahleho zaľadňovania Marsu je zrejme kolísanie sklonu jeho rotačnej osi voči kolmici na rovinu jeho obežnej dráhy okolo Slnka. Mars totiž nemá tak ako naša Zem veľký mesiac, ktorý by jeho rotáciu stabilizoval, najmä s ohľadom na gravitačný vplyv Jupitera. A tak jeho rotačná os dosť výrazne kolíše v meradle zhruba 100 000 rokov. Počas posledných niekoľkých stotisíc rokov to bolo v rozmedzí dvoch-troch stupňov okolo súčasnej hodnoty 25,2 stupňa. No pred pol miliónom rokov a ešte hlbšie v minulosti medzi 15 až 35 stupňami, ba možno v ešte väčšom rozpätí, až po 60 stupňov! To muselo vyvolať veľké teplotné kontrasty medzi ročnými obdobiami.

Podľa modelov Michaela Mischnu a Marka Richardsona z California Institute of Technology v Pasadene je možné, že Mars vtedy občas býval zaľadnený nielen na polovici povrchu, ako nasvedčujú súčasné poznatky, ale až po rovník – tvoril akúsi „ľadovú guľu“.

(Hlavné zdroje: NASA News z 11. apríla 2003 a Science z 11. apríla 2003).

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.

Moniku Jankovskú odvážajú z NAKA v Nitre.

Koronavírus na Slovensku: Plošné testovanie o dva týždne nebude, Sulík nestihne nakúpiť testy (minúta po minúte)

PCR testy odhalili 1811 nových prípadov. Z antigénov hlásia 937 pozitívne testovaných ľudí. Pribudlo aj 23 úmrtí.

Premiér Igor Matovič.
Diego Maradona s trofejou pre majstrov sveta.
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Sedem lístkov do klobúka

Šanta, Žilinka, Čentéš? Čistá lotéria.

Peter Schutz

Neprehliadnite tiež

Technici vo vnútri detektoru Borexino, ktorý zachytil nepolapiteľné častice.

Vyskúšali sme, ako sa hrá na jednej z najrýchlejších grafických kariet

Počítačové hry sa konečne dočkajú filmovej grafiky, aj vďaka herným konzolám.

Európska noc výskumníkov bude tento rok online

Čo zaujímavé je pripravené pre mladých a čo pre všetkých nadšencov vedy?

Európska noc výskumníkov bude prebiehať online