Súťaž vyhlásila vo februári britská organizácia na ochranu ľudských práv Privacy International v snahe upozorniť na nezmyselnosť mnohých nariadení, ktoré boli zavedené po 11. septembri 2001 v snahe predísť teroristickým útokom. Celkovo sa v súťaži zišlo viac než 5000 nominácií z 35 krajín, dominovali prípady z oblasti letectva. „Obrovské množstvo nominácií signalizuje, že bezpečnosť sa stala dymovou clonou pre nekompetentných a bezmyšlienkovito konajúcich manažérov po celom svete,“ povedal riaditeľ Privacy International Simon Davie.
Víťazom kategórie Mimoriadne hlúpe opatrenie sa stala austrálska vláda za rozsiahlu „protiteroristickú“ kampaň. Jej súčasťou boli výzvy občanom, aby hlásili akékoľvek „podozrivé“ udalosti vo svojom okolí na bezplatné telefónne číslo, a masové rozposielanie balíčkov s informáciami napríklad o tom, ako oblepiť okná a dvere lepiacou páskou pri prípadnom chemickom útoku. Dodnes pritom neexistuje žiaden náznak, že by sa teroristi chystali zaútočiť práve v Austrálii.
V kategórii Najnepochopiteľnejšie bezpečnostné opatrenie porota najviac ocenila zásah amerických špeciálnych jednotiek proti flaštičke parfumu na letisku vo Filadelfii. Parfum prevážal vo februári tohto roku saudskoarabský študent a po žiadosti polície ho ochotne na seba nastriekal, aby predviedol, že nejde o žiadnu biologickú zbraň. Kvapôčky však zasiahli aj príslušníkov ochranky a tí okamžite spustili poplach - boli privolané policajné posily, agenti FBI aj protichemická požiarna jednotka. Dvaja ochrankári zasiahnutí parfumom boli na tri hodiny hospitalizovaní v karanténe a keď sa zistilo, že ďalší dvaja policajti prizerajúci incidentu medzitým navštívili miestne lahôdkarstvo a lekáreň, obe predajne boli okamžite uzatvorené.
Za najobťažujúcejšie bezpečnostné opatrenie bol vyhlásený zásah policajného dôstojníka v New Yorku, ktorý donútil ženu pred nasadnutím do lietadla vypiť tri fľaše vlastného materského mlieka pripraveného pre jej štvormesačné dieťa. Polícia pritom zamietla jej návrh, či by nemohla mliekom radšej nakŕmiť svoje dieťa, keď už ho nesmie vziať do lietadla pre „podozrenie, že obsahuje výbušninu“.
www.privacyinternational.org/ activities/stupidsecurity
Slovensko: zhubný vplyv televízie
Na Slovensku sa prehnané bezpečnostné opatrenia nevyskytujú v takej miere, ako v zahraničí, myslí si Jozef Vyskoč, expert na bezpečnosť informačných systémov. Pripisuje to stále trvajúcemu laxnému prístupu k bezpečnosti, ale aj „vyššiemu výskytu zdravého rozumu v našej populácii, ktorá bráni tvrdošijnému uplatňovaniu krikľavo hlúpych nápadov na ‘zlepšenie bezpečnosti‘“.
Ako príklad „slovenského potenciálu k nezmyselným opatreniam“ uvádza vplyv reportáže v najsledovanejšej slovenskej televízii, v ktorej redaktorka „obvyklým rozhorčeným tónom kritizovala nedostatočnú ochranu osobných údajov, zvlášť rodných čísel, bez náznaku vysvetlenia, ktoré údaje a prečo vlastne je dobré chrániť“.
Podľa Vyskoča pociťujú následky reportáže na mnohých úradoch dodnes: niektorí občania dožadujúci sa vybavenia svojich záležitostí totiž odmietajú uviesť aj svoje meno s odôvodnením, že v televízii sa dozvedeli, že je to nebezpečné.
Za jedno z najhlúpejších bezpečnostných opatrení, s ktorými sa zatiaľ stretol na Slovensku, považuje „ochranu“ vstupu do budovy v centre Bratislavy, v ktorej súkromná bezpečnostná služba vyžaduje od každého návštevníka informáciu o tom, v ktorej firme pracuje. „Stačí však uviesť ľubovoľný názov a cesta je voľná,“ povedal Vyskoč.
Pri audite bezpečnosti v jednej zo slovenských bánk zasa odhalil, že na záložný zdroj napájania (UPS) chrániaci dôležité zariadenia pred výpadkom prúdu sú napojené takmer všetky počítače v pobočke s výnimkou centrálneho servera, na ktorom sa nachádzali všetky informácie z bankového systému. (tb)
