Používanie elektronického podpisu bude jednoduché – stačí kliknúť myšou.
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
So štátnou správou by sme mali elektronickým podpisom komunikovať ešte tento rok, akreditované certifikačné autority sa objavia o pár mesiacovZákon o elektronickom podpise schválil parlament presne pred trinástimi mesiacmi, o jeho praktickom využití sa však stále hovorí skôr v budúcom čase. Na príčiny sme sa opýtali PETRA ORAVCA, ktorý riadi sekciu elektronického podpisu na Národnom bezpečnostnom úrade.
Kedy budeme môcť na Slovensku konečne používať elektronický podpis?
„To je úplne chybná otázka. Elektronický podpis môžete bez problémov používať už 10-15 rokov. Softvérové produkty ako PGP obsahujú všetko, čo potrebujete, aby ste si mohli s priateľmi alebo obchodnými partnermi bezpečne posielať aj dôverné správy. Okrem toho už v súčasnosti existujú aj tri certifikačné autority poskytujúce služby v tejto oblasti.“
Čím sa potom na vašom úrade zaoberáte?
„Ak komunikuje s využitím elektronického podpisu pár ľudí medzi sebou, ide o uzavretý systém a štát do neho prakticky nezasahuje. Úlohou úradu je vytvoriť podmienky pre vyšší stupeň bezpečnosti, takzvaný zaručený elektronický podpis. Až ten umožní elektronickú komunikáciu so štátnou správou, pretože jednoznačne identifikuje konkrétneho občana.
Zaručený elektronický podpis budú môcť vydávať len akreditované certifikačné autority a na Slovensku zatiaľ neexistuje ani jedna. Takisto však neexistuje žiadna aplikácia, ktorá by zaručený elektronický podpis vyžadovala.“
Prečo zriadenie akreditovaných certifikačných autorít trvá tak dlho?
„Vybudovanie systému bude stáť firmy, ktoré budú chcieť túto službu ponúkať, desiatky miliónov. Všade na svete trvalo niekoľko rokov, kým začal systém po schválení zákona reálne fungovať.“
Kedy sa teda objavia akreditované certifikované autority?
„Prvú žiadosť o povolenie prevádzky by sme mali dostať v júni – podá ju pravdepodobne jedna slovenská banka. O akreditáciu sa zaujíma ešte jedna belgická firma, dá sa predpokladať aj aktivita aspoň jednej českej certifikovanej autority. Predpokladám, že je to záležitosť približne pol roka.“
Čo bude zavedenie zaručeného elektronického podpisu znamenať pre občana?
„Po prvé, pri elektronickom vybavovaní na úradoch ho už nebudú zaujímať ich úradné hodiny. Po druhé, ak nebude občan chcieť, nemusí sa osobne stretnúť s úradníkom, ktorý je podráždený, pretože už pred ním prijal 60 iných ľudí. Po tretie, nebude musieť behať po rôznych úradoch kvôli jednej veci a navyše overovať doklady u notára, pretože žiadosť, ktorú raz so svojím elektronickým podpisom odošle, je tým z jeho strany vybavená. Navyše bude priebežne informovaný o stave vybavovania jeho veci.“
Kedy sa u nás táto predstava stane skutočnosťou?
„V súčasnosti beží viacero pilotných projektov najmä v oblasti daní a colnej správy a predpokladám, že ešte tento rok by mali začať reálne fungovať.“
Čo bude možné vybavovať elektronicky ako prvé?
„V Českej republike tento rok zaviedli odpočet DPH elektronickou formou a od budúceho roku bude možné takto riešiť aj daň z príjmu. Predpokladám, že postup na Slovensku bude veľmi podobný.
Na Národnom bezpečnostnom úrade pripravujeme elektronickú podateľňu, ktorá by umožnila podanie akýchkoľvek dokumentov – od žiadosti o prijatie do zamestnania až po žiadosti súvisiace s bezpečnostnými previerkami – elektronickou formou. Nebude to práve typická aplikácia pre masy ľudí, ale dúfame, že tým pôjdeme príkladom ostatným inštitúciám.“
Ako konkrétne bude po zavedení elektronického podpisu vyzerať napríklad podanie daňového priznania cez internet?
„Na internetovej stránke úradu si vyberiete tlačivo príslušnej dane, vyplníte ho a pred odoslaním ešte kliknete na ikonku Podpísať.“
Ešte predtým však musím elektronický podpis – certifikát niekde získať.
„Predtým musíte jediný raz zájsť k certifikačnej autorite tak, ako si dnes idete do banky po platobnú kartu. Predložíte doklady, vaše údaje sa spoja s verejným kľúčom a môžete pracovať. Zaberie vám to asi 15 minút.“
Koľko to bude stáť?
„Ročný poplatok za certifikát elektronického podpisu bude okolo 600 až 1000 korún.“
Ako sme na tom v zavádzaní elektronického podpisu v porovnaní s okolitými krajinami?
„Oneskorenie v spustení reálnej činnosti je adekvátne neskoršiemu prijatiu príslušného zákona – napríklad za Českom je to približne rok.
Niektoré veci by sa dali urobiť aj rýchlejšie, ale to je už otázka priorít na strane štátu aj podnikateľov.
Keďže táto oblasť nebola zahrnutá do legislatívy povinne harmonizovanej s Európskou úniou, kladie na ňu jej zatiaľ naša štátna správa menší dôraz. Ani podnikatelia však v tejto oblasti nevytvárajú tlak na štát. Akoby im neprekážalo, že musia napríklad kvôli DPH chodiť každý mesiac osobne na úrad.“
Aký záujem o naštartovanie e-komunikácie má štát?
„Záujmom štátu by malo byť, aby styk s občanom zamestnával čo najmenej úradníkov, bol čo najlacnejší a pre občanov čo najjednoduchší. Elektronický podpis jednoznačne vedie k zlepšovaniu všetkých troch parametrov.
Neuvedomujeme si dostatočne, že práve teraz máme jedinečnú šancu preskočiť jedno vývojové obdobie a posunúť sa prudko dopredu. Od roku 1993 stále len budujeme štátny aparát a teraz sa ho chystáme znova reorganizovať. Prečo pri tom nepoužiť rovno moderné metódy, ktoré sú efektívnejšie?“
Ako možno preskočiť celú etapu vývoja?
„Napríklad v bankovníctve sme to dokázali. Veľkú Britániu každú noc križujú stovky kamiónov, ktoré prevážajú šeky z jednej banky do druhej. Slovensko etapu šekov prespalo a neskôr skočilo rovnými nohami do elektronického bankovníctva – a všetci nám to závidia.
V určitých momentoch existuje možnosť poskočiť vo vývoji prudko dopredu. Európa úplne jednoznačne smeruje k elektronickej komunikácii. Otázkou je len to, či k nej my pôjdeme skratkou, alebo budeme stále len dobiehať ostatných a snažiť sa zaradiť do hlavného prúdu.“
Mení sa niečo v tom, nakoľko vníma tento štát informatizáciu ako prioritu?
„Nezdá sa mi. Pozrime sa na program eEurope+. Zaviazali sme sa k mnohým úlohám, schválili sme heslá, vypísali transparenty. Nič sa však nehýbe – akoby sme len poprijímali programy a čakali, kým vymrú prirodzenou cestou.
Samozrejme, je možné, že spoločnosť sa nachádza v takom stupni rozvoja, ktorý si vynucuje iné priority.
Európa nám ďaleko neujde, pretože vstupom do únie sa dostaneme pod obrovský tlak aj v tejto oblasti. Možno by však bolo dobré myslieť na to vopred, nie až keď k tomu budeme donútení.“
Čo sa zmení vstupom do únie?
„Bude pre nás napríklad záväzná smernica stanovujúca základné verejné služby, ktoré musia byť dostupné on-line. Medzi ne patrí napríklad daň z príjmu, služby na vyhľadávanie pracovného miesta, žiadosti o osobné dokumenty, registrácia motorových vozidiel a podobne.
Na Slovensku si zatiaľ vždy vieme medzi sebou vysvetliť, prečo niečo ešte nefunguje.
To sa však 1. mája 2004 radikálne zmení a už nebude môcť kľučkovať. Prvý európsky podnikateľ s nami veľmi rýchlo zacvičí, keď nebudeme schopní pracovať moderným spôsobom podľa zvyklostí únie. Naša terajšia nečinnosť sa nám vráti aj s úrokmi.“
