keď sa ešte len na hra pod sa o jeden z ktoré ma (do skutočne S vskutku rozprávkovou atmosférou veľmi peknou grafikou... Jednoducho hra, ktorú by si človek chcel aspoň pozrieť, keď už nie zahrať. Od jej vydania síce už nejaký ten deň ubehol, no autori za ten čas (chvalabohu!) nezabudli ani na nás starých PC-čkárov. Konečne vypustili do sveta port pre PC. A dobrý bože, ako dobre (nám) urobili! Odhliadnuc od faktu, že sekačiek-mlátičiek je pomaly menej ako adventúr, Enclave je jedna z najlepších akčno-relaxačných záležitostí, aké som mal tú česť hrať za dlhú-predlhú dobu.
V akčných hrách sa príbeh len málokedy dostáva do popredia, a neinak je tomu aj teraz. V prípade Enclavy sa však jedná skôr o veľmi dobre vypočítaný úmysel, ako o absenciu kvalitných scenáristov. Pre "náročnejších" hráčov má pripravené rozsiahle animované (či skôr prerozprávané) vsuvky, avšak jedná sa len o drobnú perličku pokúšajúcu sa atmosféru obohatiť, nie ju vytvárať.
Zhrnutý do niekoľkých slov, dej Enclavy sa odohráva v magickom svete, ktorý bol po ťažkej bitke s démonom Vatarom rozdelený na dve časti. Priepasť tvoriaca hranicu medzi dobrom a zlom sa však po dobe znova začína zaceľovať, a znepriatelené rasy žijúce na opačných koncoch sa pripravujú k novej vojne.
Hráč má na výber: Môže sa pridať na stranu "dobrých", a z rebela bojujúceho za nižšie dane sa vypracovať na drsného hrdinu... Alebo sa dá k tým "zlým" a pomôže čarodejníčke Mordesse na ceste k ovládnutiu sveta. Zatiaľ čo prvá kampaň vyniká hlavne svojou pestrosťou a nápaditým dizajnom úrovní, [! spoiler!] hra za Temných pobaví aj svojim dejom a príjemným zvratom, keď hráč zradí Mordessu... A prejde na stranu samotného démona Vatara. Pre ktorého svoju bývalú pani samozrejme ochotne zabije:-) [!koniec spoilera!] Relatívne jednoduchý príbeh "boja dobra so zlom" si človek plne vychutná, len ak Enclavu prejde za obidve strany. Obe sú vzájomne poprepletané a obsahujú odkazy na tú druhú. Napríklad hneď na začiatku prvej kampane sa stanete svedkom (ironickej) "popravy" úvodnej hlavnej postavy za stranu zlých; v prvej misii za Mordessu zas musíte zabiť obchodníka Marcusa, ktorý v kampani za "dobrých" chvíľu zohráva kľúčovú úlohu.
Na každú misiu si hráč môže vybrať z niekoľkých postáv, čím ďalej sa v hre dostane, tým viac ich bude mať k dispozícii. Po prejdení oboch kampaní sa ich na oboch stranách nazbiera šesť, plus dve bonusové (dokopi ich je šestnásť). Každá samozrejme ponúka iný spôsob hry. S rytierom sa väčšinou vrháte do osobných súbojov, polovníčka dáva prednosť svojmu luku a kuši, a druid sa zas spolieha na mágiu. V dvadsiatichpiatich misiách si na svoje príde každý, od berserkerov bažiacich po ľudskej krvi na svojom brnení, až po mágov čo sa vyžívajú hlavne vo vytváraní všemožných pestrofarebných kúziel a minionov.
Grafika: 9 / 10
Enclava patrí medzi to najlepšie, čo v dnešnej dobe môžete na PCdlách uzrieť. Pritom neuveriteľnú svižnosť nestráca ani na starších počítačoch s GeForcom2MX (u konzolových portov možno niečo také označiť za malý zázrak). Po technickej stránke treba vyzdvihnúť hlavne svetelné efekty, kvalitné osvetlenie a dynamické prostredie (rozpadajúce sa steny, kadejaké mechanizmy, vodopády...) dodávajúce atmosfére nádych skutočného dobrodružstva.
Grafici odviedli kus roboty, za ktorý sa vskutku nebudú musieť hanbiť ani za niekoľko rokov. Textúry, dizajn levelov, modely budov, objektov, postáv... Všetko všecičko je prakticky dokonalé už samo o sebe. Vidieť to v jednej perfektne zladenej a rozpohybovanej scéne je zážitok, ktorý si jednoducho treba vyskúšať a zahrať. Skutočne to stojí za to. Interface: 9 / 10
Ovládanie hry je klasické WASD + myš. Postava na hráčove pokyny reaguje veľmi svižne a bezchybne, radosť s ňou hrať. K dispozícii má niekoľko zbraní (v závislosti na povolaní), ktoré si za nazbierané peniaze nakupuje medzi misiami. Obyčajne sa jedná o kombináciu meča (predĺženej dýky, sekery...), štítu, strelnej zbrane (luku, kuše, magickej palice...) a brnenia. Na výber je toho vskutku požehnane, pritom každá zbraň môže mať niekoľko rôznych spôsobov použitia (napr. druidova základná palica dokáže zároveň strieľať aj vyvolávať miniona), rôznych typov "munície" atď. V priebehu hrania hráč narazí na ďalšie bonusy v podobe diel, katapultov, bômb a všemožných serepetičiek príležitostne spestrujúcich "stereotyp" obyčajného vyvražďovania.
Výborne je vyriešené "ukladanie pozície". Počas akcie sa môžete spoľahnúť len na check-pointy, t.j. keď zomriete, za každý respawn zaplatíte malú čiastku. Akonáhle hráč misiu prejde, hra sa automaticky uloží do jeho profilu. Nič mu však nebráni misiu si zopakovať, prípadne ju vyskúšať s inou postavou. Ak ju zahrá lepšie, do "banku" sa mu dokonca pripočítajú peniaze, ktoré v misii získal navyše.
Hrateľnosť: 8 / 10
Enkláva patrí medzi elitu akčných hier. Nielen vďaka kope drobností, ktoré ju robia prinajmenšom nevšednou (bonusové levely, možnoť prejsť nie misie rôznymi cestami...), ale veľkou mierou hlavne svojou replayabilitou - nutkaním nútiacim hráča prejsť si level ešte raz, preskúmať a obehať všetky možné cesty... Pozbierať prehliadnuté poklady.
Je trochu škoda, že za stranu temna je hra máličko stereotypná, ale zas na druhej strane: Toto NIE JE hra, ktorú musíte hrať a prejsť na záťah. Človeku príde vhod, hlavne keď sa potrebuje trochu odreagovať... Keď príde večer domov a potrebuje po práci (po škole) na hodinku vypnúť.
Multiplayer
Hra nepodporuje hru pre viacerých hráčov. Zvukové efekty: 8 / 10
Popisovať zvuky v hrách je hroznou otravou, kým človek nenarazí na dielo, na ktorom by sa mohol doslova vyvŕšiť ;). Enclava takým nie je. Naopak, len ťažko v nej nájdete chybičku... A ešte ťažšie vás napadne vôbec nejakú hľadať.
Svoj vlastný odstavec a vašu upriamenú pozornosť si isto zasluhujú herci, ktorí sa postarali o nahovorenie monológov v "animačkách", ale aj textov v hre. Do svojich rolí sa vžili slova!) s pravým temperamentom a precítením, dodávajúc nekonečne dlhým kecom aspoň štipku prepotrebnej energie.
Hudba: 8 / 10
"Hudba tvorí vždy aspoň polovicu dobrej akčnej hry." Tak znie najzákladnejšie pravidlo akčného žánru, slogan čo hodno zlatými písmenami napísať nad vchodové dvere každého vývojárskeho štúdia. Veď čo už len zmôžu dychvyrážajúce animácie a úžasná grafika, keď vám počas hrania vyhráva ničnehovoriaci atmosférický šum, nedajbože kdejaké ťažko stráviteľné syntetické úchylnosti?
Enclava chvalabohu nie je ten prípad. Striedajúce sa akčné ("dobrodružné") aj pomalé orchestrálne témy dodávajú hre správny spád; vytvárajú atmosféru, bez ktorej by to rozhodne nebolo ono... Bohaté a nápadité melódie priam volajú po soundtracku, lež zároveň sa popri hraní nijak nevnucujú. Naopak, pôsobia ako veľmi dobrý katalyzátor zábavy. Kým sa na ne človek vyložene nesústredí, tvoria vskutku ideálnu kulisu. Umelá inteligencia & obťažnosť: 8 / 10
Ako som bol býval spomenul, v Enclave nie je možné ukladať pozíciu, a už sa aj kde-tu aktivuje check-point, za každý re-spawn hráč zaplatí z ťažko zarobených zlaťáčikov. Zomierať sa v Encláve neoplatí, a rozhodne je to tak len a dobre. Argumenty typu "čo ak budem musieť v polovičke misie odísť..." sú v jej prípade úplne absurdné - úrovne nie sú nijak obrovské, a neraz si ich dobrovoľne prejdete raz!
Hovoriť o UI je v sekačke/mlátičke trochu odveci. Nepriatelia sú tu na to, aby zomierali, a to sa im darí výborne. Väčšinou. Stane sa, že na vás nejaký vybafne úplne nečakane, skrytý za rohom alebo stropom, no to je skôr zásluhou skriptu, ako umelej inteligencie. Okolo UI tvorí príjemné pozlátko roznitosť nepriatelov a ich spôsobov boja. Napríklad kým vojaci so štítmi tvoria účinnú bariéru, spoza ich chrbtov na hráča lietajú šípy lukostrelcov a kúzla mágov...
Záverečný verdikt:
8 / 10
Enclava sa nikdy nezapíše do siene najlepších hier všetkých čias. Neprináša revolúciu, ale (presne naopak) v sebe sklbuje všetko to dobré, čo sme si všetci na sekačkách/mlátičkách obľúbili a zamilovali. Je to oddychovka (v pravom zmysle slova), ktorá jednoducho nemôže neľúbiť. Človek ju nehrá, aby ju za dva dni prešiel, ale aby si trochu uľavil po ťažkom dni... Uvoľnil nervi, trochu odreagoval a abudol každodenné problémy. Je to skrátka pohodová pe pohodvých ľudí.
Autor: Michal "Orzyn" Cagarda
