
Stĺp materiálu vyvrhovaného sopkou Pinatubo do atmosféry.
FOTO - SCIENCE
mu za posledné storočie, vyvrhla do atmosféry 14 až 20 teragramov (predpona tera znamená bilión) oxidu siričitého. Vrstva sulfátových aerosolov, ktorá tam v dôsledku toho vznikla, obkrúžila za tri týždne zemeguľu a na prelome rokov 1991 a 1992 prenikla až do polárnych oblastí. Aerosolový obal spôsobil pokles globálneho (rozptýleného aj priameho) slnečného žiarenia, no súčasne vzrast jeho rozptýlenej zložky, čo spôsobilo zimné oteplenie a letné ochladenie, vysušenie atmosféry a zmenu oblačnosti.
Začiatkom 90-tych rokov vedci súčasne zaregistrovali ostrý pokles pribúdania oxidu uhličitého v atmosfére. Niečo podobné sa stalo aj po výbuchu indonézskej sopky Agung v roku 1963 a mexickej sopky El Chichón v roku 1982. Rozbory ukázali, že po všetkých týchto výbuchoch sa zrejme na čas zvýšil rozsah „uhlíkovej výlevky“, teda schopnosti prírodného prostredia pohlcovať zlúčeniny uhlíka z atmosféry. Vedci sa však nedokázali zhodnúť na presnom mechanizme. Presvedčivú možnosť teraz v časopise Science uverejnili siedmi americkí bádatelia na čele s Lianhongom Guom z Oak Ridge National Laboratory.
Podľa nich za úbytok oxidu uhličitého v atmosfére po výbuchu sopky Pinatubo nebol zodpovedný pokles respirácie (dýchania) ekosystémov, ale zvýšenie rozsahu fotosyntézy listnatých stromov o 23 percent v roku 1992 a o osem percent v roku 1993 (platí pre poludnie a bezoblačné počasie). V pozadí bolo práve spomenuté väčšie množstvo rozptýleného slnečného žiarenia, ktoré spôsobilo dočasné „zmäknutie“ lúčov našej hviezdy. Bádatelia brali do úvahy najmä opadavé lesy v severných zemepisných šírkach, ich výpočty však podľa všetkého platia globálne. Platí totiž, že fotosyntéza je všeobecne väčšia, keď dva listy získavajú miernu dávku slnečného žiarenia, ako keď je jeden z nich osvetlený silne, no druhý zostáva v tieni.
Závery Gua a kolegov, doložené systematickými meraniami na experimentálnych lesných plochách, podporujú súčasné predstavy o veľkej úlohe vzdušných aerosolov a oblačnosti v globálnom uhlíkovom cykle.
ZDENĚK URBAN