SME
Pondelok, 20. september, 2021 | Meniny má Ľuboslav(a)KrížovkyKrížovky

Ako vznikla rozmanitosť juhoamerických pralesov

Počtom a pestrosťou tvarov rôznych druhov rastlín vynikajú tropické, najmä dažďové pralesy. A spomedzi nich patrí primát juhoamerickým. O príčinách sa stále diskutuje. Väčšina vedcov zrod tohto botanického bohatstva juhoamerických trópov časovo viaže ...


Lokalita Laguna del Hunco. V popredí tábor bádateľov, v strede vulkanický vrchol Piedra Alta, svetlejšie horniny pred a za ním sú sedimenty obsahujúce fosílie rastlín. FOTO - SCIENCE

Počtom a pestrosťou tvarov rôznych druhov rastlín vynikajú tropické, najmä dažďové pralesy. A spomedzi nich patrí primát juhoamerickým. O príčinách sa stále diskutuje. Väčšina vedcov zrod tohto botanického bohatstva juhoamerických trópov časovo viaže na neskorý neogén (mladší útvar treťohôr, pred 24 miliónmi až 1,8 milióna rokov) a ešte častejšie až na pleistocén (starší útvar štvrtohôr, od doby spred 1,8 milióna rokov až po holocén, mladší útvar štvrtohôr, ktorý sa začal po úplnom závere poslednej doby ľadovej pred asi 10 000 rokmi). Argumentujú tým, že v pozadí búrlivého rozrôznenia rastlín boli ekologické výzvy, sprevádzajúce geologicky nedávne striedanie dôb ľadových a medziľadových.

Počas takzvaného klimatického optima v eocéne (starší útvar treťohôr), ktoré sa začalo pred zhruba 55 miliónmi rokov, vládli vo väčšine sveta pomerne vysoké teploty. Spôsobil to podľa všetkého mohutný výron metánu z podmorských sedimentov (metán je ešte oveľa účinnejší „skleníkový“ plyn ako oxid uhličitý). Rastliny v súčasnosti viazané na tropické pásmo sa vtedy bežne vyskytovali aj v stredných, ba miestami až vo vysokých zemepisných šírkach.

Šesťčlenný americko-argentínsky vedecký tím na čele s Petrom Wilfom z Pennsylvania State University opísal v najnovšom čísle časopisu Science nové objavy na lokalite Laguna del Hunco, ktorá leží v severozápadnej časti provincie Chubut argentínskej Patagónie. V sedimentoch tvorených prevažne vulkanickým tufom, datovaných do doby pred 52 miliónmi rokov, tam vedci našli fosílne listy 102 rastlín (vrátane niektorých dosiaľ neznámych). Identifikovali medzi nimi dvojklíčnolistové, jednoklíčnolistové, ihličnanové, gingkovité, cykasovité a papraďorastové druhy. Najrozmanitejšiu skupinu tvoria vo vzorke dvojklíčnolistové rastliny s 88-imi druhmi. Z okrajov listov bádatelia odvodili priemernú ročnú teplotu 15,6 stupňa Celzia, z plochy listov ročný úhrn zrážok 1000-1200 mm. V oboch prípadoch zrejme ide o minimálne hodnoty. Súčasný výskyt pálm, cykasov, araukárií a niektorých ďalších rastlín poukazuje na priaznivú klímu bez výrazných výkyvov počas roka, aj so zimnými teplotami nad 10 stupňov Celzia a hojnými zrážkami. Skúmaná oblasť Patagónie v eocéne ležala na 47. stupni južnej šírky. Wilf s kolegami tak jednoznačne preukázali, že botanická rozmanitosť juhoamerických pralesov sa zrodila už v starších treťohorách.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Z veksláka, pašeráka drog a mafiánskej hlavohrude na zbožného predsedu parlamentu v takzvanej protikorupčnej vláde.


Z 23 ľudí s covidom na Jednotkách intenzívnej starostlivosti je len jeden zaočkovaný.

Do piatka pre covid skončilo v nemocniciach 283 pacientov.


17. sep

Pozrite si mapu okresov a opatrenia.


9 h

Neprehliadnite tiež

Hrebeň Wdowiak.

Preprava stavebného materiálu na Mars by bola astronomicky drahá.


ČTK 18. sep
Skryť Zatvoriť reklamu