SME
Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Ako vznikla rozmanitosť juhoamerických pralesov

Počtom a pestrosťou tvarov rôznych druhov rastlín vynikajú tropické, najmä dažďové pralesy. A spomedzi nich patrí primát juhoamerickým. O príčinách sa stále diskutuje. Väčšina vedcov zrod tohto botanického bohatstva juhoamerických trópov časovo viaže ...


Lokalita Laguna del Hunco. V popredí tábor bádateľov, v strede vulkanický vrchol Piedra Alta, svetlejšie horniny pred a za ním sú sedimenty obsahujúce fosílie rastlín. FOTO - SCIENCE

Počtom a pestrosťou tvarov rôznych druhov rastlín vynikajú tropické, najmä dažďové pralesy. A spomedzi nich patrí primát juhoamerickým. O príčinách sa stále diskutuje. Väčšina vedcov zrod tohto botanického bohatstva juhoamerických trópov časovo viaže na neskorý neogén (mladší útvar treťohôr, pred 24 miliónmi až 1,8 milióna rokov) a ešte častejšie až na pleistocén (starší útvar štvrtohôr, od doby spred 1,8 milióna rokov až po holocén, mladší útvar štvrtohôr, ktorý sa začal po úplnom závere poslednej doby ľadovej pred asi 10 000 rokmi). Argumentujú tým, že v pozadí búrlivého rozrôznenia rastlín boli ekologické výzvy, sprevádzajúce geologicky nedávne striedanie dôb ľadových a medziľadových.

Počas takzvaného klimatického optima v eocéne (starší útvar treťohôr), ktoré sa začalo pred zhruba 55 miliónmi rokov, vládli vo väčšine sveta pomerne vysoké teploty. Spôsobil to podľa všetkého mohutný výron metánu z podmorských sedimentov (metán je ešte oveľa účinnejší „skleníkový“ plyn ako oxid uhličitý). Rastliny v súčasnosti viazané na tropické pásmo sa vtedy bežne vyskytovali aj v stredných, ba miestami až vo vysokých zemepisných šírkach.

Šesťčlenný americko-argentínsky vedecký tím na čele s Petrom Wilfom z Pennsylvania State University opísal v najnovšom čísle časopisu Science nové objavy na lokalite Laguna del Hunco, ktorá leží v severozápadnej časti provincie Chubut argentínskej Patagónie. V sedimentoch tvorených prevažne vulkanickým tufom, datovaných do doby pred 52 miliónmi rokov, tam vedci našli fosílne listy 102 rastlín (vrátane niektorých dosiaľ neznámych). Identifikovali medzi nimi dvojklíčnolistové, jednoklíčnolistové, ihličnanové, gingkovité, cykasovité a papraďorastové druhy. Najrozmanitejšiu skupinu tvoria vo vzorke dvojklíčnolistové rastliny s 88-imi druhmi. Z okrajov listov bádatelia odvodili priemernú ročnú teplotu 15,6 stupňa Celzia, z plochy listov ročný úhrn zrážok 1000-1200 mm. V oboch prípadoch zrejme ide o minimálne hodnoty. Súčasný výskyt pálm, cykasov, araukárií a niektorých ďalších rastlín poukazuje na priaznivú klímu bez výrazných výkyvov počas roka, aj so zimnými teplotami nad 10 stupňov Celzia a hojnými zrážkami. Skúmaná oblasť Patagónie v eocéne ležala na 47. stupni južnej šírky. Wilf s kolegami tak jednoznačne preukázali, že botanická rozmanitosť juhoamerických pralesov sa zrodila už v starších treťohorách.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Obyvatelia v meste Stará Turá pred budovou Domu kultúry Javorina počas operácie Spoločná zodpovednosť, ktorá by mala zabezpečiť celoplošné testovanie obyvateľov Slovenska, antigénovým testom na COVID-19.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Testovanie nie je hlasovanie, dajte sa otestovať

Je dôležité, aby štát dokázal otestovať všetkých, ktorí chcú byť zodpovední.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.

Pri plošnom testovaní sa využívajú antigénové testy.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Apple pravdepodobne pracuje na vlastnom vyhľadávači

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik
Podcast Tech_FM

Čierne diery sú aj také, aké by nemali byť

Čo nás učí gravitačná astronómia.