Ruiny karnackého chrámu na litografii z polovice 19. storočia.
FOTO - K. Ľ. LIBAY
Dva žulové úlomky zo zbierok bratislavského Mestského múzea zrejme predstavujú panovníka Thutmoseho III., ktorý kedysi ovládal obrovskú svetovú ríšuPredmety pohrebnej výbavy starých Egypťanov tvoria značnú časť staroegyptských pamiatok v slovenských múzeách. Podobne je to aj v iných múzeách sveta. Najcharakteristickejším rysom staroegyptskej civilizácie bola totiž hlboká viera Egypťanov v posmrtný život. Jej prejavom je aj pohrebná výbava mŕtveho - tým honosnejšia, čím bohatší bol človek za svojho života. Najveľkolepejšie boli, prirodzene, hrobky faraónov.
Znie to takmer neuveriteľne, ale aj na Slovensku nájdeme predmety, ktorých minulosť je spätá s veľkými faraónmi starého Egypta.
Zvláštny kus kameňa
Archeologické múzeum Slovenského národného múzea v Bratislave má vo svojej zbierke jeden zvláštny kus kameňa. Na jeho povrchu sa nachádzajú podivuhodné značky, vyryté v stĺpcoch akoby podľa akýchsi tajomných pravidiel. Sú to hieroglyfy, ktoré pred viac ako 3300 rokmi vyryl do kameňa anonymný Egypťan, keď vyrábal predmety pre posmrtný život svojho kráľa.
Ten kus kameňa je fragmentom sošky nazývanej vešebt, ktorá zvyčajne mala tvar ľudskej múmie. Fragment z Archeologického múzea predstavuje jej spodnú časť. Sošku zhotovili pre faraóna Amenhotepa III. (asi 1387-1348 pred Kristom), otca kacírskeho faraóna Achnatona.
Sošky vešebtov boli v predstavách starých Egypťanov služobníkmi mŕtveho. Pomocou kúziel ožili a boli pripravení plniť príkazy majiteľa. Vešebty sa v tomto období bežne vyskytovali aj v hrobkách kráľov.
Vešebt Amenhotepa III. je z červenej žuly. Fakt, že patril tomuto faraónovi, prezrádza časť neúplného nápisu. Text obsahuje oválny rámček s niekoľkými značkami, ktoré tvoria trónne meno tohto panovníka neb-maat-re, čo v preklade znamená Pánom pravdy je Re.
Poklady z Údolia kráľov
Amenhotep III. sa zapísal do dejín ako veľký staviteľ Egypta. Za jeho vlády egyptské umenie dosiahlo jeden zo svojich vrcholov. Jeho hrobka leží v Údolí kráľov. Roku 1799 do nej vnikli členovia Napoleonovej výpravy, no telo nenašli.
Múmiu objavili až v roku 1898 v hrobke faraóna Amenhotepa II., kde ju spolu s ostatnými múmiami vznešených vládcov ukryli egyptskí kňazi pred vykrádačmi hrobiek. Títo starovekí lovci pokladov neváhali múmie roztrhať na kusy a zapáliť ich po tom, ako ich pripravili o všetky cennosti.
Vešebt Amenhotepa III., ktorý kedysi ležal na dôstojnom mieste vo faraónovej hrobke v ďalekom Egypte, pochádza zo zbierky Dr. Daniela Fridricha Šimku (1796-1867), ktorý sa narodil v Podlužanoch v rodine evanjelického kňaza. Po štúdiách pôsobil vo Viedni, neskôr presídlil do Bratislavy. Šimko vytvoril rozsiahlu zbierku kuriozít, ktorú neskôr daroval Evanjelickému lýceu v Bratislave. Vlastnil aj bohatú knižnicu, ktorá je dnes súčasťou Ústrednej knižnice SAV v Bratislave. Zbierka kuriozít obsahovala aj mnoho staroegyptských pamiatok, ktoré sú dnes v Archeologickom múzeu.
Na inom mieste Bratislavy nájdeme úlomky ďalšej staroegyptskej sochy. Pred niekoľkými rokmi ich objavili v skladoch Mestského múzea na Devíne. Jeden z úlomkov zobrazuje ľudskú tvár a druhý časť ruky od zápästia po články prstov.
Aké tajomstvo ukrýva čierna žula?
Oba fragmenty z čiernej žuly skrývajú hneď niekoľko záhad. Zatiaľ sa nepodarilo vypátrať záznamy, z ktorých by sme sa dozvedeli, ako sa na Slovensko dostali. Tajomstvom je obostretý nielen ich pôvod, ale aj to, koho socha pôvodne predstavovala a aký mala tvar.
Z oboch fragmentov viac prezrádza fragment tváre so zachovanou spodnou časťou a s čiastočne zachovanou rituálnou bradou pripevnenou k spodnej časti sánky (na snímke vľavo). Ústa, vymodelované hornou a dolnou perou, sa zachovali tiež len sčasti. Čo je však možné zistiť z tak mála zachovaných stôp?
Fragment zrejme pochádza zo sochy, ktorá mohla zobrazovať egyptského panovníka, na čo by poukazovala rituálna brada. Po prvej štúdii sa zdalo, že by mohlo ísť o sochu Amenhotepa III. Podrobnejšia analýza všetkých ikonografických znakov na fragmente však neskôr ukázala, že umelecké stvárnenie tváre je charakteristickejšie pre staršie obdobie. Ikonografický rozbor úst a rituálnej brady naznačuje, že by mohlo ísť o niektorého z panovníkov menom Thutmose (do úvahy prichádza aj kráľovná Hatšepsut).
Práve spôsob výzdoby rituálnej brady však do popredia stavia faraóna Thutmoseho III., ktorého sochy sú ozdobami svetových múzeí. Rituálna brada na kamenných plastikách tohto panovníka býva zdobená vertikálnymi sínusoidovými vlnkami. Tento spôsob dekorácie je pre sochy Thutmoseho III. typický. Na kamenných sochách životnej veľkosti zobrazujúcich Amenhotepa III. sa takáto ozdoba brady nenašla. Časť ruky a tváre však nestačia k typologickému určeniu celkového tvaru kráľovskej sochy.
Portrét faraóna Thutmoseho III.
FOTO - KUNSTHISTORISCHE MUSEUM, VIEDEŇKto bol Thutmose III.
Žil asi v rokoch 1479-1424 pred Kristom a bol synom faraóna Thutmoseho II. a jeho vedľajšej manželky Eset. Po smrti otca bol ešte malý, a tak sa vlády ujala jeho nevlastná matka a hlavná manželka Thutmoseho II. Hatšepsut. Thutmose III. vyrastal v jej tieni, no keď sa po jej smrti ujal vlády, prejavil sa ako schopný panovník. Za jeho vlády hranice Egypta siahali od brehov Eufratu na severe až po štvrté nílske pereje na juhu v dnešnom Sudáne. Egypt bol v tom čase svetovou veľmocou.
Hrobku si dal vytesať hlboko v skalách Údolia kráľov. Roku 1898 ju objavil francúzsky egyptológ Victor Loret. Múmia Thutmoseho III. sa našla v 80. rokoch 19. storočia v skrýši v Dér el-Bahrí. Sem egyptskí kňazi preniesli aj múmie ďalších faraónov, aby ich ochránili pred vykrádačmi hrobiek v Údolí kráľov koncom Novej ríše. Ako ďalší úkryt poslúžila hrobka Amenhotepa II.
Prednášky o starom Egypte
Štúdium civilizácie starého Egypta a staroegyptských pamiatok na Slovensku pokračuje. V tomto roku Kabinet orientalistiky SAV, Historický ústav SAV, Mestské múzeum v Bratislave, Spoločnosť Pro Oriente, Časopis História a Nadácia Aigyptos pripravili pre verejnosť cyklus prednášok Fakty-Mýty-Legendy, v ktorom budú účinkovať egyptológovia a historici zo Slovenska a Česka. Prednášky budú v kinosále Mestského múzea v Bratislave. Napríklad 29. apríla o 16.00 h porozpráva Jaromír Krejčí z Českého egyptologického ústavu UK v Prahe o tom, ako sa stavali pyramídy, 13. mája Dušan Magdolen z Kabinetu orientalistiky SAV v Bratislave o veľkej sfinge v Gíze.
Autor: DUŠAN MAGDOLEN
