Vietcong - hrôzy vojny na vlastnej koži

Takzvané vojenské FPS, taktické FPS, alebo FPS s vojnovou tematikou, nech ich už nazveme ako chceme, sa v ostatnom období množia ako huby po daždi. Kým niektoré z nich (napríklad Medal of Honor, Soldier of Fortune II ) sa z úbohých hráčov snažia hlavne vytĺcť peniaze, českí herní vývojári Pterodon si okrem toho dali za cieľ vytvoriť hru, ktorá by čo najvernejšie hráčovi simulovala zážitky amerických vojakov z konfliktu vo Vietname, roku 1967.

Pre naplnenie svojho cieľa vyvinuli Pterodon skutočne pozoruhodnú snahu, napríklad strávili nejaký čas v samotnom Vietname, fotili a natáčali, ako vyzerá taká vietnamská džungľa, množstvo informácii sa im podarilo zozbierať hlavne o zbraniach, ktoré sa vo vojne hojne využívali (čo je na hre skutočne poznať).

Tak, výsledok tejto snahy som si mal možnosť zahrať. Čo teda znamená Vietcong pre nás, obyčajných hráčov? No, v prvom rade je to jedna z najrealistickejších 3D FPS, aké som kedy mal možnosť hrať. Vojnu som samozrejme nemohol vybojovať sám, takže na pomoc v celej hre (takmer) po mojom boku bojovala menšia čata vojakov. Každý z nich má nejakú svoju špecializáciu, v tíme je doktor, ktorý mi podal prvú pomoc, keď si ma už nejaká guľka našla, spojovateľ s vysielačkou na chrbte, inžinier s plným vakom munície a „pointman“, domorodý obyvateľ v službách U.S.Army. No a proti mne sa lopotili vojaci Vietkongu, prízemní šikmookí mužíci bojujúci za svoju diktatúru proletariátu, zosobnenú ujom Ho Chi Minom a tatkom Mao-Ce Tungom. Či sa vám to už bude páčiť alebo nie, singleplayer prežijete len ak sa budete riadiť heslom „dobrý komunista = mŕtvy komunista“.

Ako som už naznačil vyššie, na výber zbraní do hry kládli autori veľký dôraz. Odmenou zato si v hre vyskúšate množstvo tých najslávnejších a najkvalitnejších zbraní prvej polovice minulého storočia, hlavne americkej a ruskej výroby, plus novšie, ale nemenej slávne kusy: americká puška M16 a asi najznámejší, najrozšírenejší a najobľúbenejší samopal na tejto planéte, Automat Kalašnikov AK-47. Z ďalších mi nedá nespomenúť karabínu M1, jej (v rukách nepriateľa) nepríjemný náprotivok SKS-Simonov, samopal Thompson, ruský samopal PPS-41 (ktorý možno nájdete v stodole u deda zo stredného Slovenska :-), guľomety M60 a Degtarev. Pre úplnosť je tu aj slávna brokovnica Remington, na bažanty dvojhlavňovka Bajkal a na jelene opakovačka Winchester. Všetky z nich sú v hre detailne zobrazené, zdokumentované a hlavne nasimulované. Okrem nich je ešte k dispozícií hneď niekoľko pištolí (napr. Revolver .38, Colt 1911, či Smith&Wesson model 39), ručné granáty, dýka, baterka, svetlice a balíček na ošetrenie rán. I keď aj hi-tech multifunkčné automatické pušky z Counter-Striku a jemu podobných hier majú svoje čaro, zastrieľať si z takýchto fajnových zbraní, ktoré majú za sebou svoju históriu, naozaj stojí zato.

Venujme sa už ale radšej samotnej hre. Táto sa skladá z jednotlivých misií rôznej dĺžky, náročnosti aj zamerania. Odporúčam zahrať si aj tréning s podareným inštruktorom. Počas hry budete robiť hádam všetko, čo sa v takej vojne robilo, od šoférovania legendárneho Jeepu Willis, cez brodenie sa močiarmi, záchranné, útočné a obranné akcie, streľbu z guľometu až po plazenie sa nekonečnými a zákernými podzemnými tunelmi.

Grafika: 4 / 10
Pomerne neskúsení programátori z Pterodonu (spolu majú zatiaľ na svedomí len jednu hru) v jednom z previews na hru tvrdili, že potrebám Vietcongu nevyhovuje žiaden súčasný 3D engine, takže si musia vyrobiť vlastný. Bohužiaľ, moje očká rozmaznané takými hrami ako Unreal II, či NOLF2 jednoducho odmietali niečo podobné akceptovať. Grafika hry sa totiž vôbec nedoťahuje ani na súčasné graficky priemerné hry, a už vonkoncom nie na špičku. Zem pod vašimi nohami je tvorená veľkými polygónmi a potiahnutá nekvalitnou textúrou, a kde-tu z nej vyrastajú nejaké kríky a stromy, ktoré sú na tom len o chlp lepšie. A keďže sme v roku 2003, keď je už hotový DirectX9, tak sa mám právo sťažovať aj na totálnu absenciu kvalitných grafických efektov. Darmo by ma niekto presviedčal, že táto hra pozná bump-mapping, nejaké svetelné efekty, či nebodaj odraz svetla od lesklých povrchov. Jedine aká-taká hmla sa tu občas objaví (Teda konkrétne práve vtedy, keď pristáva vrtuľník.). Voda je obyčajný béžový fľak a modely vojakov takisto nie sú nijako oslnivé.
No dobre, poviete si, tak aspoň sa to bude dať hrať aj na slabšom počítači. Opak je však pravdou, a dokonca ani šťastní majitelia tých lepších herných strojov (rozumej CPU 2GHz, 512MB RAM, GF4Ti) nech sa zbytočne netešia na plynulý chod hry. Hardwarová náročnosť je teda približne na úrovni Unrealu II, hra však ponúka len malé množstvo nastavení grafiky. V lese a jednoduchších lokáciách sa to ešte dá vydržať, napríklad však taký základný tábor, ktorý treba brániť myslím v tretej misii, nehorázne trhá. A aby to nestačilo, hra často sama od seba havaruje na desktop, väčšinou pri loadingu (takže odporúčam pred koncom každej misie hru uložiť quicksejvom, inak sa vám môže stať, že finálnu časť misie si zahráte znovu).
Jedna vec si však zaslúži pochvalu, a to je jedna z tých lepších animácií pohybu postáv, najmä vďaka použitému motion-capturingu. Napríklad vojak preskakujúci veľký kmeň stromu vyzerá úplne vierohodne.

Interface: 8 / 10
Hra sa inštaluje veľmi pekným vlastným inštalátorom, naozaj vkusne (graficky aj funkčne) je spracované aj menu, i keď, ako som už povedal, nastavenie grafiky ponúka len primitívne možnosti.
Ovládanie samotnej hry je celkom do detailu prepracované, najmä ovládanie zbraní a aj pohybu. Každú zbraň môžete mať v základnej polohe (Odporúčam pre skvalitnenie herného zážitku vypnúť crosshair.), pri držaní pravého tlačítka myši sa vám zbraň pekne presunie do stedu obrazovky a zamieriť musíte pomocou originálneho cieľnika, ktorý je namontovaný na tej-ktorej puške. Zároveň sa vám pohľad priblíži, rýchlosť chôdze spomalí a zníži sa citlivosť myši, aby sa dalo presnejšie zamieriť. Pri zamierení musíte vždycky mierne vystrčiť hlavu, takto sa dá napríklad ukrývať za popadanými stromami, a keď chcete strieľať, netreba sa postaviť, stačí len zamieriť. Popritom sa dajú jednoducho prepínať tri základné polohy, v stoji, v podrepe a v ľahu (plazenie sa). Medzi sebou sa líšia hlavne rýchlosťou a hlasitosťou pohybu.
Vašim vojakom počas hry môžete zadávať príkazy pomocou jednoduchého menu, ktoré si vyvoláte stlačením X. Ak potrebujete služby niektorého z nich, privoláte si ho stlačením čísla na numpade, on pribehne a napr. vám dá náboje alebo vás ošetrí.

Hrateľnosť: 8 / 10
Samotná hrateľnosť hry by si zaslúžila hodnotenie aj vyššie, pretože som sa pri nej naozaj dobre bavil, nebyť niekoľkých veľkých chýb. Za prvú sa dá považovať menej vydarený dizajn niektorých misií (napríklad príliš dlhé a frustrujúce bludiská v podzemí). Tou druhou chybou sú časté bugy v pohybovaní sa. Napríklad pri plazení často váš vojak začne liezť na takmer kolmé prekážky, na druhej strane sa však nezriedka zaseknete o rôzne kamene, kríky a podobné veci. Niekedy sa napríklad nedá otočiť, prípadne sa začnete plaziť úplne iným smerom akú šípku stláčate.
Inak je však hra veľmi zábavná (I keď od začiatku tak nevyzerala.) a zároveň je zážitok z vojny na vašej obrazovke veľmi hodnoverný. Prestrelky s Vietnamcami niekedy nemajú konca kraja (Trafiť dobre zašitú hlavu, býva často dosť problematické.). Teda niežeby som ja osobne niekedy v nejakej vojne bol, zážitok z tejto hry je však odlišný od toho, čo ponúka väčšina konkurencie.

Multiplayer: 7 / 10
Hra má zabudovaný veľmi kvalitný a rýchly prehliadač on-line serverov, nechýba podpora Gamespy Arcade, takže pripojiť sa k nejakej internetovej hre nie je takmer žiadny problém. Vietcong ponúka Deathmatch, CTF aj kooperatívny herný mód, ktorý by však mohol byť omnoho zábavnejší s lepšou umelou inteligenciou. Deathmatch je napodiv celkom zábavná záležitosť (hlavne vďaka prepracovaným zbraniam) a na odreagovanie stačí. Multiplayerový kód je celkom obstojnej kvality, ale nie je veľmi milosrdní k „HPB“ (High-Ping Bastard :-) hráčom, takže ak vlastníte len dial-up pripojenie, veľmi si nezahráte, pretože budete z hry automaticky vykopávaní kvôli vysokému pingu.

Zvukové efekty: 8 / 10
Zvukové efekty sú narozdiel od grafiky na vysokej úrovni. Streľba zo všetkých zbraní znie hodnoverne, úchvatné je počuť, ako okolo vás svištia guľky, ako sa zavŕtavajú do dreva a do zeme. O niečo horšie je na tom nahovorenie postáv, ale stále je to na prijateľnej úrovni. No a Vietcong podporuje aj 3D zvuk, a to je potom už ozvučenie dokonalé.

Hudba: 8 / 10
Soundtrack ku hre je úplne super, Jimi Hendrix určite poteší. Počas samotnej hry si jeho geniality užijete len v prestávkach medzi misiami, keď si vo vašom bunkri zapnete rádio. Trochu nepodarený je však výber niektorých melódii, ktoré sa mi k podobnej hre nejako nehodia (napr. v menu).

Inteligencia & obťažnosť: 6 / 10
Umelá inteligencia Vietnamcov je v mnohých ohľadoch veľmi dobrá, v iných situáciách je však nedotiahnutá do konca. Za normálnych okolností sa totiž správajú ako normálni vojaci, zaľahujú za prekážky, pomaly sa premiestňujú a kryjú sa navzájom streľbou. Neraz sa mi však stalo, že som našiel Vietnamca, ktorý len tak čumel do skaly pred sebou a vôbec sa nestaral, že si ho práve hľadá moja guľka. Autori do hry celkom úspešne zapracovali aj to, kedy vás dotyčný vidí a nevidí, čo potom využili v jednej „stealth“ misii. Čo sa týka inteligencie vašich spolubojovníkov, musíme byť vďačný aspoň zato, že nezavadzajú a nenechávajú sa zabiť. Je to však spôsobené tým, že za vami vždy zaostávajú aj niekoľko desiatok metrov. Ak však pribehnú, užitočne pomôžu v boji a netreba sa o nich starať. Stane sa však aj to, že vám niekedy zatarasia ten najužší tunel, v ktorom ste, a nechce sa im odtiaľ preč. Alebo odmietnu nasadnúť do vrtuľníka.
Čo sa obiažnosti týka, máme na výber štyri stupne: easy, normal, hard a Vietnam. Ja som si zvolil obtiažnosť normal. Niektoré misie boli príliš ľahké (zrovna tie najzábavnejšie) a niektoré sú zas celkom tuhé (to práve tie najmenej zábavné). Na tejto obtiažnosti je však hra okato uľahčená, Vietnamci sa nevedia do vás trafiť a aj tak znesiete aj 5 guliek. Takže tým, ktorí obľubujú realistické pomery, odporúčam minimálne obťažnosť hard.

Záverečný verdikt: 7 / 10
Vietcong by mohol byť veľmi dobrou hrou, nebyť niektorých vážnych neduhov, ktorými trpí. Myslím tým hlavne grafiku a neúmernú hardwarovú náročnosť, vypadávanie hry na desktop, bugy v pohybovaní sa, nepodarený design niektorých misií. Aj tak Vietcong ešte zostáva nadpriemernou hrou, s dobrou hrateľnosťou. Ak sa radi hráte na vojačikov, táto hra je teda pre vás a odporúčam vám zahrať si ju.

Autor: Stano Bandzi