Vnútri meňavky vidieť svetlejšie časti mimivírusu.
Vedci z Université de la Méditerranée vo francúzskom Marseille objavili v britskom Bradforde doteraz najväčší známy vírus. Žije vo veži, ktorá chladí vodu pre klimatizačné systémy. Pôvodne ho považovali za baktériu, ktorá infikuje meňavky. Že ide naozaj o vírus, zistili až porovnaním jeho génov s inými vírusovými proteínmi. Jeho objavitelia, Didier Raoult a Bernard La Scola, o tom informovali v časopise Science.
Vírus je tisíckrát menší ako špendlíková hlavička, s priemerom 400 nanometrov však patrí medzi obrov vo svete mikróbov. Väčšina vírusov meria od desať do 100 nanometrov, pripomína teda skôr baktérie ako vírusy. Aj pravidelný proteínový obal s veľkosťou asi 0,4 tisícin nanometra pripomína viac baktérie. Didier Raoult a Bernard La Scola pomenovali preto nový vírus „mimivírus“ a „imitátor mikróbov“ (Mimicking microbe).
Vedcov prekvapil genóm vírusu, ktorý sa skladá z asi 800-tisíc párov báz DNA, čím prekonáva dokonca aj niektoré baktérie. Teoreticky by mohol obsahovať viac ako 900 génov. Tým hravo prekoná svojho najbližšieho súpera, zvaného fág D, ktorý ich má približne 300. Niektoré úseky naznačujú príbuznosť s inými veľkými DNA vírusmi, ako sú vírusy kiahní.
Vedci objavili infikované meňavky už v roku 1992, keď vyšetrovali v Bradforde množiace sa prípady zápalu pľúc. V podobných prípadoch sa zistila prítomnosť baktérií, ktoré sa nedali kultivovať bežnými laboratórnymi technikami, ale boli odkázané na meňavky ako hostiteľov. Tentoraz stroskotali všetky pokusy získať zo vzoriek bakteriálnu DNA. Až to priviedlo vedcov k myšlienke, že pravdepodobne majú do činenia s obrovským vírusom.
Francúzski vedci však nepresvedčili všetkých. Brian Austin z Herriot-Watt University v škótskom Edinburghu pre New Scientist povedal, že zatiaľ nechali otvorených príliš veľa otázok. Možno našli iba vírus, ktorý je spojený s baktériou. (tasr, ač)
