FOTO - REUTERS
Už dvanásť rokov sa vedie spor o záhadnom syndróme vojny v Perzskom zálive (1991). Zodpovedné inštitúcie v USA, Kanade a Veľkej Británii tvrdili: Skutočnosť, že mladí a zdraví muži sa po operácii Púštna búrka proti režimu Saddáma Husajna začali čoraz viac sťažovať na chronickú únavu, bolesti hlavy, zmätenosť, výpadky pamäti, bolesti kĺbov a svalov, horúčky a vracanie, má na svedomí najmä posttraumatický šok. Ako však teraz v časopise New Scientist napísala Debora McKenziová, mnohé lekárske výskumy z posledného času potvrdili, že ide o závažnú chorobu. Tá je podľa všetkého spôsobená kontaktom s nervovými plynmi s nízkou, a teda ťažko zistiteľnou koncentráciou.
Stres nevysvetľuje všetko
V septembri 2002 výskumníci z Gulf War Illnesses Research Unit at King‘s College v Londýne zistili, že zdravotné problémy veteránov nemožno vysvetliť iba stresom. Približne v tom istom čase americkí lekári našli tri rozdielne syndrómy choroby, z ktorých označili ako najťažší syndróm 2 (závraty a zmätenosť). Tím Roberta Healeyho z University of Texas Southwestern Medical Center v Dallase s použitím magnetickej rezonančnej spektroskopie (MRS) potvrdil, že zdravotné problémy veteránov so syndrómom 2 sú sprevádzané stratou neurónov v časti mozgu zvanej bazálna ganglia. Stratu neurónov v iných častiach mozgu možno zistiť aj u veteránov s ďalšími syndrómami.
Čo mohlo spôsobiť poškodenie mozgu? Podľa New Scientistu to mohol byť - napriek stanovisku úradov - kontakt s chemickými zbraňami.
„Vojenské oficiálne miesta odmietli možnosť, že by ktorýkoľvek vojak mohol byť počas operácie Púštna búrka zasiahnutý chemickými zbraňami. Vojaci nemali žiadne akútne symptómy, ktoré by svedčili o priamom kontakte s nervovým plynom,“ napísala D. McKenziová. „V januári 1991 však českí experti, používajúci citlivé ruské prístroje, zaznamenali prítomnosť nervového plynu blízko amerického tábora v Saudskej Arábii. Jonathan Tucker z US Institute of Peace našiel desiatky hlásení o slabom účinku chemických zbraní v blízkosti spojeneckých vojsk. Chemikálie sa tam mohli dostať z irackých armádnych skladov a tovární, ktoré spojenci bombardovali.“
Záhadná paraoxynáza
Výskumy Rogene Hendersonovej z Univerzity v Novom Mexiku ukázali, že mozog potkanov, vystavený nízkym dávkam sarinu, sa poškodil podobne ako mozog veteránov z Perzského zálivu. Prečo však choroba nezasiahla všetkých účastníkov vojny, ktorí prišli do kontaktu s malými dávkami chemikálií? McKenziová to vysvetľuje jednak tým, že ľudia majú v tele rozdielnu úroveň enzýmu zvaného paraoxynáza, ktorý eliminuje účinok nervových plynov. Tento enzým napríklad úplne chýba prasiatkam, ktoré v terajšej vojne v Iraku používají spojeneckí vojaci a ktoré svojou citlivosťou na nervové plyny nahrádzajú známych kanárikov v klietke, používaných baníkmi v 19. storočí. Vyšetrenie britských obetí syndrómu 2 ukázalo, že v porovnaní so zdravými veteránmi majú iba približne polovičnú hladinu paraoxynázy. Naopak pokusy na myšiach, ktoré majú zvýšenú hladinu tohto enzýmu, dokázali, že sú lepšie chránené pred účinkami plynu, porovnateľného so sarinom.
Inou príčinou toho, prečo niektorí vojaci ochoreli a iní nie, je skutočne rozdielna hladina prežitého stresu. Veľká psychická záťaž tých, ktorí sa dostali do priameho boja, mohla značne oslabiť obranyschopnosť ich organizmu. Stresovaný imunitný systém ako keby sa sústredil na vlastné problémy, a už mu nezostáva dosť síl na boj s vonkajšími votrelcami.
Na obzore nový výskum
Argumenty, že syndróm vojny v Perzskom zálive je psychická choroba, boli podľa New Scientist k dispozícii už od roku 1997. Americká vláda ich však až donedávna nechcela vidieť. Teraz plánuje rozsiahly výskum zdravotného stavu veteránov na základe novej definície syndrómov a výskumu tímu Roberta Healeyho. Sám Healey pracuje na tom, aby mal k dispozícii účinnejšie prístroje magnetickej rezonančnej spektroskopie, ktoré umožnia dôkladnejšie vyšetrovať mozog.
„Potom sa môžeme dostať až k tomu, aby sme hľadali liečbu,“ hovorí Healey. Takýto pokrok podľa McKenziovej umožní zistiť, prečo je toľko veteránov chorých, a tiež zabráni opakovaniu podobných problémov.
„Prichádza však príliš neskoro na to, aby mohol pomôcť vojakom, vystaveným chemickým zbraniam počas súčasného konfliktu,“ uzatvára New Scientist. (ač)
