Jednobunkové organizmy, ktoré žijú v moriach aj dnes, boli prvými obyvateľmi našej planéty.
FOTO - ROBERT BERDAN
Pred viac ako troma miliardami rokov, keď Zem bola ešte pustá guľa, sa na nej objavil život vo forme jednobunkových organizmov. Z nich sa vyvinuli zložitejšie viacbunkové organizmy (napríklad algy, plávajúce v moriach). Potom prišiel čas červíkovitých mäkkýšov s lepšie usporiadanými bunkami, o ďalšie milióny rokov sa už objavili muchy a plazy s dobre vyznačenou hlavou.
Ako napísala Yudhijit Bhattacharjeeová v New York Times, učenci študujúci evolúciu sa domnievajú, že zrod hlavy bol hlavným medzníkom v histórii sveta zvierat. Znamenal začiatok prijímania potravy a priniesol dravé správanie sa živočíchov v ich zápase o prežitie, čo urýchlilo krok evolúcie. Udialo sa to asi pred 700 miliónmi rokov v organizme podobnom hydre, ktorý mohol byť spoločným predkom druhov od slimákov až po ľudské bytosti.
Prvá hlava bola iba spleťou nervových buniek na ústach tvora, kde sa nachádzal kruh chápadiel používaných na otrávenie koristi. Vedci vo svojich pátraniach o pôvode hlavy identifikovali gény korálov a ďalších druhov podobných génov, zodpovedných za vývoj hlavy vyšších tvorov. Iné pokusy ukázali, že korály a medúzy majú základnú skladbu génov, ktoré sa možno zúčastňujú na formovaní vrchnej časti tela.
Podľa Brigitte Galliotovej z Univerzity v Ženeve pôvod a vývoj hlavy bol vyvolaný potrebou aktívneho prijímania potravy. Práve vysoká hustota neurónov okolo úst umožnila organizmu uchopiť potravu plávajúcu okolo a nevyhnutnosť chytiť korisť chápadlami azda podmienila ďalší vývoj senzorových buniek a neurónov.
Senzorový a nervový systém predkov podobných hydre počas miliónov rokov splynul do centrálneho nervového systému. Podľa mienky vedcov tento nevyvinutý mozog bol podobný tomu, aký má dnešný červík. Toto splynutie znamenalo veľký pokrok vo vývoji hlavy. Ulrich Technau z Univerzity v Darmstadte sa nazdáva, že umožnilo kratšie spojenie väčšieho počtu neurónov, čím sa začalo vyvíjať komplexnejšie správanie, lebo organizmus sa mohol živiť aktívnejšie. Samotná hlava sa stala hnacou silou vývoja. Časom sa vyvinuli pracovné orgány pre zrak, čuch a hmat.
Aktívnejšie chytanie potravy poháňalo vývoj ďalších štruktúr hlavy, ako čeľuste a žiabre. Tento vývoj najvýstižnejšie charakterizoval Peter Holland, zoológ z Oxfordskej univerzity: „Zožeriem ťa, leda že sa sám ubrániš, alebo odplávaš, alebo sa ukryješ. Ale ak to urobíš, potom aj ja sa musím zlepšiť vo vnímaní, prenasledovaní a chytaní. A tak to išlo ďalej.“
Práve toto dravé správanie viedlo ku vzniku rozličnosti zvierat.
(eh)
