Ukážky kostí majungatholov so značkami po zuboch dinosaurov toho istého druhu.
Medzi evolučne najúspešnejšie tvory na Zemi patrili v druhohorách (pred 235 až 65 miliónmi rokov) dinosaury. Približne na stopäťdesiat miliónov rokov táto skupina plazov ovládla súš, vodu aj vzduch. Počas väčšiny druhohôr k nej na súši patrili prakticky všetky živočíchy väčšie ako jeden meter. Ostatné stavovce živorili v ich tieni, vrátane našich prvých vzdialených predkov (tí sa vo fosílnom zázname objavili prakticky súbežne s dinosaurmi).
Odchod dinosaurov zo scény bol rovnako rýchly, ako rýchlo sa pred približne 215 miliónmi koncom druhohorného triasu objavili. Sprevádzali ho katastrofy na prelome druhohôr a treťohôr, podľa všetkého spustené zrážkou našej planéty s planétkou. Zostal po nej kráter na severnom pobreží polostrova Yucatán a v priľahlých vodách Mexického zálivu.
Údaje najmä zo severoamerického kontinentu však naznačujú predchádzajúci minimálne desať miliónov rokov trvajúci úpadok dinosaurov. Zásah kozmického osudu pred 65 miliónmi rokov preto zrejme predstavoval posledný úder skôr ako prvotnú príčinu ich zániku.
Dinosaurí boom - vo vede aj v Hollywoode
Dinosaury v poslednom desaťročí spopularizoval Steven Spielberg svojimi vedecky dosť vernými hollywoodskymi kasovými trhákmi na pomedzí sci-fi a thrilleru zo série Jurský park. No aj celkovo v novodobej histórii dinosaurov od ich profilácie ako samostatnej bádateľskej témy zoológov a paleontológov v 19. storočí boli najúspešnejšie práve posledné tri desaťročia, osobitne 90-te roky. Okrem celkového urýchlenia rozvoja vedy k tomu prispela séria cielených (ale aj viac-menej šťastných) nálezov kľúčových fosílií.
Počet známych druhov dinosaurov sa v spomenutom období viac ako zdvojnásobil. Ich fosílie sa našli aj v polárnych oblastiach, vedci začali skúmať mikroštruktúru vajec a kostí dinosaurov, ich pokožku a jej extenzie (najmä perie), spôsoby hniezdenia a správania, vrátane zháňania potravy. Početné náleziská odtlačkov končatín prezradili veľa o tom, ako sa pohybovali. Vedci napokon našli niekoľko dinosaurích múmií s pomerne zachovanými mäkkými časťami tela. Práve v súčasnosti sa dovršuje syntéza prvého naozaj všestranného pohľadu na tieto pôsobivé tvory.
Do zoznamu úspechov totiž pribudol prvý overený dôkaz, že niektoré dinosaury požierali aj príslušníkov vlastného druhu.
Corpus delicti
Zaslúžila sa oň trojica amerických paleontológov, Raymond Rogers z Macalester College, David Krause zo Stony Brook University a Kristina Curry Rogersová zo Science Museum of Minnesota. Ich článok v najnovšom čísle časopisu Nature opisuje výsledky analýzy značiek po zuboch dinosaurov na kostiach ich koristi, konkrétne v súvislosti s dinosaurom druhu Majungatholus atopus. Patril k abelisaurom, čo boli dravé, na zadných končatinách sa pohybujúce dinosaury, dosahujúce zhruba tri štvrtiny veľkosti tela tyrannosaurov, známych vďaka spielbergovským filmom.
Majungatholus žil na planinách severozápadného Madagaskaru koncom druhohornej kriedy, teda už v závere éry dinosaurov. Viaceré jeho fosílie sa tam našli vedľa množstva kostí ďalších stavovcov (rýb, korytnačiek, krokodílov, hadov, vtákov, cicavcov, iných dinosaurov), čo vedcom umožnilo skúmať pravdepodobnú korisť tohto predátora. Značky po jeho zuboch sa našli najmä na kostiach miestneho zástupcu sauropodov (štvornohé bylinožravé dinosaury) z druhu Rapetosaurus krausei. Tieto značky určite zanechali draví majungatholovia, lebo jediné ďalšie dravé dvojnohé dinosaury z tejto oblasti, ktoré patria k druhu Masiakasaurus knopfleri (knopfleri na počesť Marka Knopflera, v minulosti lídra známej skupiny Dire Straits, keďže príslušní paleontológovia sú jeho fanúšikmi), boli príliš malé. Merania tvaru a veľkosti značiek vyradili aj vtedajšie madagaskarské veľké krokodíly.
Zvlášť pozoruhodné však je, že takéto značky sa našli aj na kostiach samotných majungatholov. Spomenuté merania potvrdzujú, že majungatholovia si dopĺňali stravu mäsom jedincov vlastného druhu. Raymond s kolegami však zatiaľ nemôžu povedať, či majungatholovia svojich blížnych lovili, alebo sa iba priživovali na ich mršinách.
Kanibalizmus ako životný štýl
Z pohľadu civilizovaného človeka zvlášť odpudzujúcu ekologickú stratégiu v podobe kanibalizmu dnes využíva najmenej štrnásť druhov mäsožravých cicavcov. Patrí k nim aj človek. V dávnejšej minulosti sa tak správal v oblastiach s nedostatkom živočíšnych bielkovín, v nedávnej minulosti v kritických situáciách, ako boli stroskotania či vojnové hladomory. Kanibalizmus bol tiež súčasťou náboženského rituálu alebo vyplynul z psychickej úchylky. Pestujú ho aj mnohé plazy a vtáky.
Pri dinosauroch sa o ňom pred majungatholmi uvažovalo najmä pri druhu Coelophysis bauri z triasu (prvá časť druhohôr) a niektorých tyrannosauroch z kriedy (posledná časť druhohôr), dôkazy kanibalizmu u nich však neobstáli. Majungatholovia teraz hrôzostrašnú povesť dravých dinosaurov posilnili, lebo vedci ich z kanibalizmu jednoznačne usvedčili.
